Mladý, milý a hlavne talentovaný zjav z Banskej Bystrice, ktorého vášeň k minikáram dotiahla až k nedávnemu víťazstvu v sérii F3 Open Cup. Ak Richard Gonda, jazdec španielskeho tímu Drivex nezaspí na vavrínoch, o pár rokov to môže dotiahnuť až do F1!



Na začiatok klasická otázka, ako si sa dostal k formule a čo všetko tomu predchádzalo?

Od siedmich rokov som pretekal na minikárach. Ako som zbieral skúsenosti,začalo sa mi dariť. Poniekoľkých majstrovských tituloch sme si domapovedali, že by sme skúsili aj niečo iné. Mal som asi 13-14 rokov, keďsa objavila možnosť jazdiť preteky automobilov do vrchu. Doteraz si pamätám, ako mi otec urobil malé Vianoce, keď mi povedal, že pôjdem na prvé preteky. Bolo to celkom zaujímavé, viac ma to však ťahalo na okruh, takžesme sa s otcom rozhodli vybaviť testovanie Formule Renault. Odjazdil som niekoľko sezón a ažteraz som sadostal do Formuly 3.

Finančne si si vybral asi dosť náročný šport…      

Financie sú pri tomto športe veľmi dôležité. Bohužiaľ, mnohokrát stoja aj za dobrými výsledkami. Ak chce jazdec vyhrávať, potrebuje na to dobrý tím, a ten je samozrejme drahší.

02

Môžeš povedať, približne koľko eur musíš do seba ročne investovať?

Nerád by som zverejňoval nejaké čísla, pretože sú to interné záležitosti každého tímu a jazdca.

Čím sa zvyknešodmeniť za úspechy?

Ničím špeciálnym. Keď som bol malý, otec mi po každých pretekoch v minikárach kúpil na čerpačke malé autíčko.Dnes som najradšej, keď môžem úspech osláviť v kruhu najbližších. Vtedy tradične pokrstíme každý víťazný pohár šampanským.

Veľa chalanov ti tvoj job aj závidí. Je to také ideálne, ako sa na prvý pohľad zdá?

Pokračovanie doteraz na manmagazin.sk nezverejnenej časti rozhovoru: Jazdec formuly Richard Gonda – Prvé preteky? Trapas a posledné miesto!

Áno, v podstate stačí sadnúť do auta a vyhrať J Ale nie.. Aby sa to zdalo ideálne, tak musí všetko fungovať. Zariadiť to však už nie je také jednoduché. Sám, bez mojej rodiny, by som to určite nezvládol, takže veľkú zásluhu na mojich úspechoch majú práve moji najbližší.

Stíhaš popritom aj nejaké ďalšie koníčky?                                                       

V lete si rád zajazdím na bicykli. Zvykol som sa vozievať aj na motorke, no bolo by blbé, keby som nemohol štartovať na pretekoch pre nejaké zranenie z pádu. Takže to už obmedzujem. V zime zase snowboardovanie s kamarátmi. Ale aj tak najradšej zo všetkého šoférujem. Pri dobrej hudbe to pre mňa znamená spojenie príjemného s užitočným.

Aká hudba ti teda v aute najčastejšie hrá?                                                         

Rád počúvam klasický rock. V podstate čokoľvek živé s dobrou gitarou. Čo sa týka moderných rádiových hitov, tie veľmi nemusím. Väčšinou zapínam rádio len kvôli dopravnému servisu.

V tvojom veku je úplne bežné, že chalani chodia po vonku, po diskotékach. Ako si na tom ty?                                                                                       

Z časového hľadiska je tento druh športu veľmi náročný. Cestovanie po pretekoch zaberá dosť veľa času a samotné prípravy ani nehovorím. Ak mám voľno, rád ho spájam s nejakou formou relaxu. Diskotéky aj tak nie sú moja parketa.

A čo frajerka, nežiarli na teba, keď si stále na cestách? Predsa len, po pretekoch sa okolo teba krúti asi mnoho pekných babeniek…                         

Myslím, že do normálnej miery. Počas pretekárskeho víkendu nemám veľa voľného času, pretože celú dobu pracujeme na zlepšeniach, takže tak či tak babenky nepripadajú do úvahy.

03

Nie je v tvojom prípade vzťah obmedzujúci, resp. zažívaš niekedy momenty, kedy si v duchu pomyslíš, že by si bol najradšej slobodný?                            

Určite nie. Vždy mám len o dôvod viac tešiť sa domov. Priateľka ma v pretekaní podporuje a je veľmi tolerantná. Mnohokrát som zaneprázdnený a rozcestovaný, no myslím, že náš vzťah to obmedzuje len minimálne

Čo považuješ za svoj najkurióznejší zážitok?                                                    

Ťažko vybrať ten najkurióznejší. Napríklad moje úplne prvé preteky na okruhu s formulou. Bolo to v Nemecku v Hockenheime a do pretekov som sa kvalifikoval na nejaké posledné miesta, no nepamätám si už presne. Odštartoval som a v prvom kole som získal zopár pozícií. Pred poslednou zákrutou bol však veľký zmätok kvôli niekoho poškodenej formule. Keďže som nemal takmer žiadne skúsenosti s podobnými situáciami a bol som na zlej strane trate, tak namiesto toho, aby som sa tomu vyhol, radšej som vošiel do boxov v myšlienke, že prejdem boxovou uličkou. Keď som týmto miestom ako jediný prechádzal a nezastavil sa ani pri tíme, všetci nechápavo pozerali, čo sa deje a hľadali dôvod. Cítil som sa strašne a začal som pochybovať o tom, či sú okruhy tá správna voľba. Prvé preteky, trapas, strata niekoľkých miest, posledné miesto… No teraz na to spomínam už len s humorom.

Poďme k tvojim plánom. Čo ťa čaká v najbližšej dobe?                                     

Začnem sa pripravovať na budúcu sezónu. Musíme sa spojiť s partnermi, aby sa dalo pretekať. Najradšej by som bol, keby som mohol čo najskôr začal testovať pre ďalší rok.

V ktorej sérii a za aký tím budeš pretekať v budúcej sezóne?

Zatiaľ nie je nič isté. Teraz prišlo obdobie, kedy musíme dať dokopy všetky možnosti a vybrať si z nich tú najlepšiu. Pre mňa by však bolo ideálne jazdiť Formulu 3 a sem-tam zbierať skúsenosti napríklad v AutoGP alebo vo Formule Renault 3.5. No zatiaľ sám neviem, čo bude.

Aká je tvoja vysnívaná méta?                                                                             

Samozrejme, Formula 1. To je však vo hviezdach a je za tým množstvo driny. Ale ak by sa mi to raz podarilo, bol by to splnený sen.