Vídame ju pravidelne, keď pozorujeme nočnú oblohu. Stala sa už akoby druhou prirodzenou obežnicou našej Zeme, aj keď ju vyrobil človek. Z nášho pohľadu vyzerá ako hviezda, ktorá sa nám zjaví len na pár sekúnd, keďže letí priemernou rýchlosťou 27 600 km/h. To je International Space Station alebo len ISS. Keďže sa stala akoby prirodzenou súčasťou nášho života, nikoho asi neprekvapí, že oslavuje zaujímavé jubileum. 2. novembra 2015 to bolo pätnásť rokov, odkedy na jej palubu vstúpila prvá stála posádka.



Wiliam Shepherd, Jurij Gidzenko a Sergej Krikalev (na titulnej fotke), členovia misie Expedition 1, sa stali prvými stálymi obyvateľmi stanice ISS. Tým sa začalo pätnásť rokov neprerušeného pobytu ľudí vo vesmíre. Celkovo sa na palube už vystriedalo 45 posádok, čiže 200 ľudí z 15 krajín sveta.

iss2

ISS už jedno jubileum oslávila. 20. novembra 2008 bolo 10 rokov od začiatku jej výstavby, kedy z kozmodrómu Bajkonur vyštartovala raketa Proton s modulom Zaria ako základným kameňom celej stanice. O šestnásť dní po vypustení prvého modulu vyštartoval raketoplán Endeavour s modulom Unity. Avšak až po pripojení tretieho modelu, ruskej Zvezdy, mohli astronauti už nastálo osídliť vesmírnu stanicu.

Ďalšími časťami stanice sú moduly Destiny, Quest, Pirs, Harmony, Columbus, Kibó, Poisk, Tranquility, Cupla, Rassvet, Leonardo. Súčasťou komplexu je aj kozmická loď Sojuz, ktorá slúži ako „záchranný čln“ a ďalšie časti.

Jedna misia na ISS trvá zvyčajne päť a pol mesiaca a skladá sa zo šiestich členov. Tí boli na stanicu dopravovaní raketoplánmi, avšak po ich zrušení ich dopravujú ruské kozmické lode Sojuz. V rámci nákladnej dopravy sa na stanicu vydávajú lode Progress a aj lode súkromných spoločností (SpaceX s loďou Dragon). Rekordérom v dĺžke pobytu je Scott Kelly, aktuálny obyvateľ stanice, ktorý sa tu nachádza už neuveriteľných 522 dní! Prostredníctvom Instagramu pravidelne informuje svojich fanúšikov o živote na ISS a rovnako tak pravidelne prináša aj nádherné fotky našej planéty.

kellynasa1Posádky si na vesmírnej stanici zažili nielen zaujímavé, ale aj nebezpečné momenty. Takými pravidelnejšími sú problémy s lietajúcim smetím, ktorému sa musí ISS pravidelne vyhýbať. Jeden úlomok dokonca spôsobil v roku 2009 preventívnu evakuáciu astronautov, avšak stanicu nakoniec nezasiahol.

Pravdepodobne najnebezpečnejšou situáciou bola porucha v skafandri talianskeho astronauta Lucu Parmitana v roku 2013, keď sa nachádzal v otvorenom priestore. Do jeho helmy začala prenikať voda zo zásobníka a hrozilo, že sa utopí vo vlastnom skafandri! Našťastie sa stihol vrátiť na palubu stanice skôr a tým si zachránil život.

ISS je spoločným projektom piatich vesmírnych agentúr. Na jej vývoji a prevádzke sa podieľajú: NASA, Federálna vesmírna agentúra Ruska (Roskozmos), Európska vesmírna agentúra (ESA), Japonská vesmírna agentúra a Kanadská vesmírna agentúra, ktorá je, mimochodom, autorom tzv. Canadarm, robotického ramena, ktoré predtým pomáhalo astronautom pri misiách s raketoplánmi. Neskôr ako Canadarm2 (Mobile Servicing System) pomáha tento prístroj aj astronautom na ISS manipulovať s ťažkými predmetmi do váhy 116 ton.

canadaarm2

Posádky sa počas expedícií venujú rôznym vedeckým činnostiam, ktorých výsledky sú dôležité aj pre budúce pilotované lety do vzdialenejších končín Slnečnej sústavy (Mars, asteroidy), avšak svoju činnosť venujú aj edukačným aktivitám. Na tieto činnosti ešte zostáva pomerne dosť času, keďže životnosť stanice sa zatiaľ odhaduje na rok 2024. Fungovať by mala do roku 2028.

Foto: americaspace.com, kozmonautix.cz, dailygalaxy.com,