Cestovná kancelária Victory Travel ročne vycestuje s niekoľkými desiatkami poznaniachtivých cestovateľov na ostrov, ktorý je dvakrát väčší ako Slovensko. A že je na tomto ostrove čo pozerať, to sa dočítate v nasledujúcom článku.



Severská kultúra, našincovi geograficky blízka, no vzdialená zároveň, v kombinácii s inšpiratívnou prírodou, akú nájdete len málokde vo svete, ukrýva pod rúškom mrazivého povrchu horúce srdce vrúcnosti. A čím ďalej, tým viac Slovákov sa vyberá, hoc aj na pár dní, tento skvost Zeme spoznať.

brana na Island

Z geologického hľadiska je ostrov Island ešte dieťa a jeho povrch sa aj v týchto dobách stále formuje. Prírodné sily návštevníkom ostrova, ktorý má rozlohu dvakrát väčšiu ako Slovensko, dávajú o svojej prítomnosti vedieť takmer všade, kam sa pohnete. Aby sa vám Island dostal pod kožu, netreba teda ani cestovať veľmi ďaleko od hlavného mesta Reykjavík, .

budova filharomonie

Na uliciach budete stretať usmiatych ľudí v pestrofarebných odevoch a pozitívnej nálade. Navštívite architektonické skvosty krajiny, predovšetkým prírodného charakteru, ktoré vo vás zanechajú nezmazateľnú stopu poznania. Necháte ožiť islandské ságy a povesti, ktoré vás budú sprevádzať na každom kroku a na vlastnej koži pocítite moc prírody.

Gejzír2

Island je, samozrejme, predovšetkým destinácia, ktorá uchváti najmä milovníkov prírody, a to aj v podobe drsnej, nespútanej a krutej. Každý, kto sa chce plaviť medzi ľadovými kryhami, stúpať v mačkách po ľadovcoch, obdivovať obrovské gejzíry, absolvovať adrenalínové jazdy na snežných skútroch či preskúmať nedotknuté vnútrozemie v špeciálne vybavených vozoch, sa na Islande musí cítiť ako v raji. Už len samotný Reykjavík je veľmi prekvapujúce mesto, a to v podobe, akú by ste možno nečakali.

islandska krajina2

A tou je jeho preslávená gastronómia a nočný život. Islanďania v posledných rokoch na poli gastronómie dosiahli skutočne veľa a čím viac sa do povedomia gastrochtivej verejnosti dostáva poznanie nielen o špičkovo pripravených rybách, ale aj o hovädzom mäse a najmä o preslávenej islandskej jahňacine.

ladovec Solheimsjokull

Avšak nielen Reykjavík, ale aj ostatné časti tohto fascinujúceho ostrova sú známe špecifickými jedlami. Ako by sa vám páčilo dať si ako predjedlo mäsko zo žraloka, ktoré niekoľko týždňov ležalo v zemi, aby sa z neho dostali von jedovaté látky? Hovoríme o národnom jedle hákarl, ktorý je asi tým najbizarnejším islandským pokrmom, s konzumáciou ktorého majú často problém aj samotní Islanďania. Ide o mäso žraloka grónského, ktoré je bez špeciálnej úpravy jedovaté, pretože obsahuje vysokú koncentráciu amoniaku, neurotoxínu a kyseliny močovej. Môže sa preto konzumovať až potom, čo bude niekoľko týždňov či mesiacov uložené pol metra pod zemou pod vrstvou hliny. Takmer povinnou prílohou, aj keď tekutou, je opäť, ako inak, typická islandská pálenka brennivín.

Dosť však bolo gastronómie, vyberme sa mimo hlavné mesto, do typickej islandskej prírody. A to nielen tak hocikam, ale na západ, na západný Island, ktorý síce leží geograficky blízko Reykjavíku, ale inak mu je na míle vzdialený. Západný Island je totiž fascinujúcim miestom práve z geologického hľadiska, mnohými turistami však nepochopiteľne nenavštevovaný. A okrem iného práve v týchto miestach sa odohrávajú najznámejšie islandské ságy. Pokiaľ nemáte veľa času, navštívte západnom na Islande aspoň ľahko prístupné vodopády Barnafossar, ktoré vytekajú priamo z lávovej steny a celá scenéria je veľmi malebná. Cesta späť, iba sto kilometrov, je veľmi malebná so sporadickou dopravou, ktorá zhustne až tesne pred Reykjavíkom. Ďalšia veľmi typická oblosť Islandu je takzvaný zlatý okruh, ktorý zahŕňa skutočné skvosty, perly na islandskom náhrdelníku s dĺžkou približne tristo kilometrov. Na tomto výlete, ktorý trvá pochopiteľne celý deň, navštívite nielen geotermálne zvláštnosti, ale aj sídlo prvého islandského parlamentu a vodopády.

NP Thingvellir2

Islandský parlament sa v súčasnosti nachádza v srdci národného parku, ktorý je aj pod patronátom UNESCO. Nielen kvôli krásnej prírode je tento park zachovaný ako dedičstvo ľudstva, ale najmä preto, že prvý islandský parlament tu založili už v roku 930 n. l.! Pred viac ako tisíc rokmi tu každé leto prúdili zástupy Islanďanov, aby sa zúčastnili zasadania parlamentu. Dnes súčasného návštevníka možno skôr zaujme fakt, že park sa rozkladá na línii stretu severoamerickej a euroázijskej kontinentálnej dosky.

sopka Eyjafjallajokull

Ďalšou typickou zástavkou na zlatom okruhu je Skálholt, kedysi centrum veľkej cirkevnej moci, dnes však súčasný návštevník môže obdivovať iba súmerný kostol, postavený až v roku 1963. Island je krajinou vulkánov a magmy, a teda najtypickejšou krajinnou oblasťou sú gejzírové polia a gejzíry samotné. Dnes už najväčší gejzír, ktorý sa islandsky volá Geysir, (mimochodom dal aj svetu všeobecne používané slovo pre všetky gejzíry sveta), vodu nevystrekuje, ale jeho úlohu pomerne úspešne zastupuje v susedstve ležiaci a najmä pravidelne vystrekujúci gejzír Strokkur. Ale pozor, voda v blízkosti gejzíru je naozaj veľmi horúca a vysoké číslo, sedem obarených turistov týždenne v letnej sezóne, by malo byť dostatočne varujúcim pred teatrálnym skúšaním teploty vody rukou.

v Reyjkjaviku

Iba šesť kilometrov od gejzírov sa zvedavý turista dostane do opäť inej krajinnej oblasti, a to do kráľovstva vodopádov. Takzvaný Zlatý vodopád, Gulfoss, je v skutočnosti tvorený dvomi vodopádmi, ktoré sa nachádzajú iba kúsok od seba a voda z oboch zázrakov prírody hrmí v dvojkilometrovom kaňone pod nimi. Práve v týchto miestach by si turisti, ktorí sú občas zmáčaní triešťou vody, mali ako odmenu za výlet dopriať vynikajúcu jahňaciu polievku.

vodopady Gulfoss1

Poslednou, typickou cestou počas pár dní na Islande, je mimoriadne atraktívne južné pobrežie, tak odlišné od zvyšku islandského sveta. Bez preháňania možno povedať, že pokiaľ počasie praje, je to tá najkrajšia oblasť celého ostrova. Samozrejme, najznámejšou sa v očiach verejnosti táto oblasť stala v roku 2010, keď vybuchla sopka z takmer nevysloviteľným názvom Eyjafjallajökull. Áno, bola to tá sopka, ktorá počas mnohých týždňov paralyzovala vzdušný priestor trinástich krajín sveta a zhatala cesty miliónom ľuďom. Dnes v návštevníckom centre Ƥorvaldseyri je možné pozrieť si 20 minútový film, ktorý veľmi verne ukazuje najmä to, že dnešní ľudia skutočne ešte nedokážu „rozkázať ani vetru, ani dažďu“.

vodopady Gulfoss2

Čo by to však bolo za cestu po Islande, ak by sme nemohli obdivovať pôvodné stavby či predmety starých Islanďanov?! Presne tieto potreby naplní návšteva krásne udržiavaného skanzenu v dedinke Skógar, kde je možné nielen vstúpiť do typickej školy či kostola, ale najmä navštíviť tradičné domy s trávovou strechou a zažiť aspoň na chvíľu pocit, aký asi mali pôvodní obyvatelia, ktorí kedysi na tento neobyčajný ostrov zavítali. A pokiaľ sa rozhodnete vyskočiť na chrbát islandského koňa a prejsť sa po lávovom poli islandského ostrova, skúsite za pár dní všetko, čo sa na Islande dá. A určite budete dúfať, že sa na magický Island vrátite.

Autor: Mgr. Peter Koutný

CK Victory Travel

Viac informácií o cestách a expedíciách do celého sveta nájdete na www.victorytravel.sk

337