Len pred pár dňami uplynulo 70 rokov od zhodenia atómových bômb na Hirošimu (6. 8.) a Nagasaki (9. 8.). Absolútna deštrukcia týchto dvoch miest, spolu s porážkou japonskej armády vojskami ZSSR v Číne, znamenala kapituláciu Japonského cisárstva (2. 9.) a koniec 2. svetovej vojny v Ázií a Tichomorí.



Zbrane však nezložili všetci. Niektorí jedinci bojovali aj naďalej, stále veriac vo filozofiu, pre ktorú celé tie roky zabíjali, ku niektorým sa táto správa nedostala alebo jej skrátka neuverili. Jedným z takýchto jedincov bol aj spravodajský dôstojník japonskej armády Hiró Onoda (1922 – 2014).

hiro onoda 2010
Hiró Onoda v roku 2010

Onoda sa narodil 19. marca 1922 v dedinke Kamekawa v prefektúre Wakayama v Japonskom cisárstve. Počas vojny sa stal spravodajským dôstojníkom a bol odvelený na ostrov Lubang, súčasť Filipínskych ostrovov. Na ostrov dorazil 26. decembra 1944.

Keď 28. februára 1945 zaútočili vojská USA na Filipíny a rýchlo postupovali do vnútrozemia, bolo všetkým Onodovym spolubojovníkom jasné, že ich koniec sa blíži. Onoda mal v tomto prípade až tri možnosti: spáchať samovraždu, vzdať sa Američanom (čo začali japonskí vojaci ku koncu vojny robiť čoraz častejšie) alebo bojovať až do konca.

hiro 1
Hiro Onoda tesne pred začiatkom svojej “Tridsaťročnej vojny.”

Keď americké lietadlá začali počas bojov zhadzovať letáky, píšuce o konci vojny a neskôr o kapitulácií Japonska, Onoda im neuveril. Už dávno si totiž zvolil tretiu možnosť. So svojimi podriadenými utiekol do hôr a pokračoval v boji. Rozkaz, ktorý vtedy prišiel od velenia, totiž znel až príliš jasne: Bojovať do posledného muža a posledného náboja.

Ani vo sne by nikomu nenapadlo, že sa mladý poručík bude držať rozkazu celých tridsať rokov. Tridsať rokov bojoval so zbraňou v ruke nielen za cisára, ale aj o prežitie proti Filipíncom, ktorí nechcene narušili jeho bojové teritórium. Odhaduje sa, že jeho rukou zahynulo okolo tridsať ľudí.

V knihe Moja tridsaťročná vojna, ktorú Onoda napísal pár rokov po konci svojho “boja,” popisuje, ako so svojou skupinou prežíval v džungli, bojoval s “nepriateľom” a zhromažďoval informácie, ktoré by mohla japonská armáda, ak by opäť obsadila Filipíny, využiť. Ako príklad môžeme uviesť neustále sťahovanie sa po vybudovaných skrýšach na celom ostrove, krádeže jedla z okolitých dedín a zaujímavé spôsoby konzervovania munície. Tiež popisuje, ako ich miestne úrady celý ten čas márne naháňali po ostrove alebo ako si miestni obyvatelia akosi zvykli na to, že by sa určitým miestam na ostrove mali radšej vyhýbať.

Onoda velil trom spolubojovníkom.

Z jeho spolubojovníkov odišiel ako prvý Yuichi Akatsu, ktorý počas odchodu ešte netušil, že ako jediný z jeho podriadených prežil. Odišiel v septembri roku 1949 a vzdal sa úradom v roku 1950.

V máji 1954 zomrel jeho druhý spolubojovník, Shoichi Shimada. Bol zabitý pri prestrelke s miestnymi obyvateľmi.

Tretí spolubojovník, Kinshichi Kozuka, bol zastrelený v prestrelke s miestnou políciou v októbri 1972.

hiro 2

Po smrti Kozuku ešte takmer dva roky „bojoval“ Hiró Onoda sám proti všetkým. Možno by bojoval až do svojej smrti, no v jeho boji nastal zvrat. Jeho rodina sa vďaka mladému cestovateľovi Noriu Suzukimu totiž dozvedela, že stále žije (bol vyhlásený za mŕtveho v roku 1959, Suzuki sa však s ním osobne stretol vo februári 1974.) Pricestovali na Filipíny a za pomoci úradov sa ho ampliónmi snažili presvedčiť, že vojna sa už dávno skončila a on sa má vzdať.

Slovo „vzdať sa“ pre Onodu neexistovalo. Myslel si, že sa ho snažia jeho “nepriatelia” psychicky zlomiť, aby ho mohli zlikvidovať.

arisaka 99
Arisaka, typ 99

Situácia sa však zmenila, keď bol na ostrov zavolaný jeho nadriadený, major Yoshimi Tamiguchi, ktorému Onoda zložil na jeho rozkaz 9. marca 1974 zbrane. Tento rozkaz bol daný takmer 52-ročnému, avšak stále odhodlanému mužovi. Pri zložení zbraní sa zistilo, že Onoda bol ozbrojený puškou Arisaka, typ 99, niekoľkými funkčnými granátmi a mečom, ktoré si stihol zobrať pred tridsiatimi rokmi počas úteku do hôr, no stále vyzerali, akoby ich dostal len nedávno. Jeho muníciou bolo 500 nábojov do pušky, ktorej ošetrovanie a konzerváciu podrobne popisuje vo svojej knihe. Ako posledný bojovník 2. svetovej vojny sa až vtedy dozvedel, že vojna naozaj skončila.

Síce zložil zbrane, formálne sa však nevzdal, preto odišiel z „bojiska“ ako neporazený vojak so vztýčenou hlavou.

Po konci svojho “boja” sa Hiro Onoda vrátil do Japonska. Síce mu osud možno zbytočne zobral 30 rokov jeho života, avšak dožičil mu, aby sa v zdraví dožil vysokého veku. Zomrel 16. januára 2014. Jeho tridsaťročný boj, ktorý viedol po konci vojny, sa možno javí  ako zbytočný a hlúpy, avšak jasne ukazuje, akým veľkým vlastencom dokázal tento človek byť, keďže svoju vlasť nikdy nezradil a obetoval jej celý svoj život, ktorý by za ňu bez váhania aj položil.

Foto: guns.com, mitbbs.com, bushcraft.cz