Posledné desaťročia priniesli jeden zvláštny, ale mimoriadne prekvitajúci vynález či fenomén: Poďme po štyri a pol miliarde rokov zachrániť našu matičku Zem, lebo je zle-nedobre.



Stúpenci tejto teórie kričia a burcujú ľudstvo: Hej, ľudia, už sa konečne spamätajte, nejazdite autami, choďte na bicykli.  To, čo vaše auto vypúšťa totiž o chvíľku zabije našu planétu! Prípadne mimoriadne obľúbené je aj: Nekupujte si igelitky, len si pre Kristove rany nekupujte igelitky, zničíte našu Zem! Našu štyri a pol miliardy starú planétu, ktorá zažila viac, ako si dokážeme predstaviť, a celú túto dobu bezpečne obieha okolo Slnka, majú teda vyviesť z miery (či dokonca zahubiť) naše autá a plastové kelímky a Tesco tašky na trávniku. Nemyslíte si, že je to trochu vtipné?

26

Títo alarmisti hovoria: Naša Zem plače. Myslím si, že naša Zem naozaj možno plače, ale jedine od smiechu nad zúfalcami, ktorí majú tak nudný život, že idú poklonkovať samotnej planéte, lebo tá ich aspoň nevysmeje do tváre ako kamaráti či expartnerka.

Naša „chudinka Zem“ sa nám všetkým šklebí do xichtov, vážení! Je horšia ako Hitler. Nikto nezabil toľko ľudí ako ona. Občas, keď sa nudí, zatrasie sa, pošle cunami, trošku zredukuje obyvateľstvo z dlhej chvíle. Alebo len tak nenápadne, niekde moc zima, niekde moc teplo a divili by ste sa, aké obrovské množstvo ľudí na to umiera. Žiadni ilumináti, to naša „nevinná“ planétka. Chcel by som vidieť, ako by tí naši záchrancovia kričali: Hej, nezahadzuj ten obal od snickersky na zem, lebo zabiješ planétu, ak by prišli na Haiti o dom, auto a rodinu až do štvrtého kolena.