Rok 2013 patril v hudbe určite potetovanému modrookému raperovi z Petržalky, ktorý chŕlil hit za hitom, klip za klipom, koncert za koncertom, úspech za úspechom. Jeho texty majú hĺbku a ich slová do seba zapadajú ako puzzle. Dievčatá ho milujú, chlapci chcú byť ako on. Napriek tomu, že je čím ďalej tým viac populárny, nestratil pokoru a skromnosť. Na svojich fanúšikov nedá dopustiť. Na sociálnej sieti je s nimi v neustálom kontakte a po koncerte nepovie nikomu nie. V novembri vydal ďalší úspešný album Užívam si to, na ktorom opäť spolupracuje so svojim dvorným producentom Petrom Pannom. My vám s pánkom, ktorý vryl do dejín hudby meno Kali, ponúkame exkluzívny rozhovor.



Aj keď na internete čísla pri tvojich skladbách každým dňom rapídne stúpajú, pre niektorých ľudí si ešte stále neznámou tvárou, ako by si sa teda stručne charakterizoval?

Normálny chlapec, ktorý žije normálny život, a ktorého okrem iného baví hudba. Je fajn, že sa ľudia ku mne pomaly dostávajú. Určite to nie je silené a ja sa nikam neponáhľam.

Kedy si začal pociťovať, že sa tvoj život mení vďaka hudbe?

Asi pred dvomi rokmi, kedy vyšiel môj album Konec je nový začiatok.

Ako sa to prejavovalo?

Začali ma spoznávať ľudia na uliciach, zväčšil sa záujem klubov o našu šou, pridali sa médiá, rádia. S tým však prišlo aj viacej stresov. Takú pozornosť som vôbec nečakal, o to viac ma to dostalo. Ale už som ok a užívam si to.

kali1_m

Čo všetko ti hudba dala a čo ti naopak vzala?

 Vzala mi súkromie a taký ten pokojný život, kedy sa do mňa nikto nestaral. Dala mi pocit, aký ti neopíšem. Keď tvoje myšlienky „si ide“ pár tisíc ľudí, je to najviac. Dala mi zážitky, a keby som teraz umrel, umriem s úsmevom na ksichte. Vďaka hudbe som spoznal “rodinu” a samozrejme, nebudem klamať, dala mi možnosť zarobiť si tým, čo ma baví.

Najväčšou stratou v tvojom živote však bola asi smrť tvojej maminy. Mal si vtedy 22 rokov, ako veľmi to poznačila tvoj ďalší „vývoj“?

Túto otázku som nečakal… Otočil som sa o 180 stupňov. Kali pred tým nie je ten istý Kali čo teraz. Dýcham, smejem sa, žijem,  no dodnes som to nerozchodil.

Čo si v živote najviac vážiš?

 To, že mám možnosť robiť čo ma baví. Podporu môjho okolia a podporu vôbec. Vo svete, kde sa ťa každý pri prvej príležitosti snaží zraziť na zem. Keď sa ti darí, je podpora a opora od blízkeho to najviac. Ja takého človeka mám.

Jedným z tvojich najlepších kamošov je určite aj Don Čičo, ktorý ťa objavil, veríš, že to bol osud?

 On ma neobjavil, pretože som bol objavený už dávno. On ma naštartoval, keď som chcel skončiť, čo sa cení viac ako keby ma objavil. A či to bol osud? To neviem, ale náhoda určite nie. Všetko sa deje pre niečo. Po maminej smrti to bol prvý veľký človek v mojom živote.

Slová v tvojich textoch majú hlavu a pätu, a ešte k tomu do seba zapadajú ako puzzle. Ako prebiehajú ich pôrody?

 Je ľahké písať, keď sa ti niečo deje aj v reále. Ja nemám super extra slovnú zásobu, takže by som to nejakým majstrovstvo neopisoval. Mám problém, teším sa, mám v pi**i, napíšem to. Žiadna veda.

kali3_m

Tvoj život na prvý pohľad vyzerá asi ako jedna veľká nekončiaca párty, vnímaš to rovnako?

 Ani nie. Nehovorím, že sa nebavíme, len ľudia nevidia, čo všetko sa deje mimo pódia. Môj život určite nie je párty, aj keď v klube to tak vyzerá. Ale od toho som tu, aby som tú párty na pódiu urobil. Inak vediem nudný život, kakao, nočná košeľa a posteľ.

No, ku párty patrí aj alkohol, cigarety, sem tam nejaké drogy, ženy…

Pokračovanie doteraz na manmagazin.sk nezverejnenej časti rozhovoru: Extrémne úprimný rozhovor s raparom Kalim: „Ľudia sú mojim psychológom a ja som ich pacient!”

Alkohol áno, v poslednej dobe aj troška viac, ale už som sa upokojil. Cigarety áno, sem-tam. Drogy ani sem-tam. Neodsudzujem ľudí, čo sa tým kŕmia, ale my nie. A ženy sú ženy, bez nich to proste nejde. Niekedy mám pocit, že ľúbim každú.

Stalo sa ti už niekedy, že si nejakej fanynke podľahol?                                         

Nespal som so žiadnou fanynkou. S niektorými mám dobré vzťahy, ale sme skôr kamaráti. Takže ak som podľahol, bolo to už potom v kamarátskom vzťahu. Po koncerte som si však na hotel žiadnu nezobral, ani to nemám v pláne.

Aký typ ženy ťa na prvý pohľad zaujme?                                                                   Všímam si oči, úsmev. Jasné, že sa mi musí páčiť a mala by byť trochu trafená, ale tak pekne. Nechcem sa vo vzťahu cítiť, ako by som mal opatrovateľku, učiteľku a neviem čo v jednej osobe. Mám síce 30 rokov, ale rozumom sa cítim na desaťročné decko. Nemôžem mať vedľa seba niekoho vážneho, pretože by ma asi nepochopil.

V skladbe Pamätáš vystupuješ ako obeť nevery. Dostal si sa aj do situácie, keď si bol vo vzťahu neverníkom ty?                                                   

Na albume Užívam si to je skladba Bol raz jeden kráľ. Vypočuj si ju a uvidíš. Opísal som sa tam ako obeť (ako aj v Pamätáš). No pravdou je, že viackrát som to posral práve ja. Vedou nie je chybu spraviť, ale priznať si ju a snáď sa napraviť. Takže áno, bol som aj ja tým neverníkom, a dokonca častejšie.

kali

Často rapuješ o láske, čo je podľa teba základom harmonického vzťahu?            

Úprimnosť, vernosť, komunikácia, snáď spoločné predstavy atď. Samozrejme si musia sadnúť aj v posteli. Ak on si ide zlatý dážď a ona si ulietava len na klasickej polohe, asi to nebude OK.

Nedávno ti k množstvu tetovaní pribudlo na krku ďalšie, si na niektoré obzvlášť hrdý?                                                             

Tetovaní mám veľmi veľa, nerátam ich a hrdý na ne nie som. Páčia sa mi, a tam to končí.

A na čo ešte rád míňaš?   

Nemám toľko peňazí, aby som mohol rád míňať (smiech). Ale najradšej míňam na tenisky.

A čo autá? Aký máš k nim vzťah?                                                                              

Mám rád pekné autá, ale nepotrpím si na niečo extra. Momentálne ani nemám na niečo extra, a keby som aj mal, neviem, či by som do toho išiel.

V songu Doteraz, ktorý sa nachádza na tvojom najnovšom albume Užívam si to, „spievaš“ – „Každý odo mňa niečo chce a chce stále viac, no nikto sa ma neopýta, čo chcem ja“. Ja sa ťa teda pýtam, aké je tvoje najväčšie prianie?          

Stretnúť sa ešte raz s mamou… Nereálne. Inak nemám zvláštne priania, čo mám mi stačí. Pokiaľ to mám brať reálnejšie, chcel by som si spraviť také meno, ktoré by v budúcnosti vedelo v hudbe pomôcť aj ďalším.

Foto: Victoria BECCO, Kali