Život po smrti je témou, ktorá sa týka nás všetkých. Či už si to priznať chceme alebo nechceme, každý z nás sa aspoň raz zamýšľal nad tým, čo sa bude diať po smrti. Zatiaľ čo jedna skupinka vraví o premiestnení duše do neba, respektíve do pekla, mnohí veria v takzvané prevtelenie. A možno duša jednoducho „umrie“ spoločne s telom.



Zdá sa však, že práve prevtelenie by mohlo byť tým, čo sa s dušou človeka po smrti skutočne udeje. Nasvedčujú tomu aj viaceré výskumy, medzi nimi aj ten doktora Wayne Dyera zbierajúceho dlhé roky príbehy detí, ktoré si až desivo presne pamätali na svoj predošlý život. Doktor tieto neuveriteľné príbehy spísal do knihy Memories of Heaven (Spomienky na nebo) a podelil sa o ne so širokou verejnosťou. Upozorňuje, že všetky príbehy sú zozbierané od detí do 5 rokov, ktoré si ich nemohli nijakým spôsobom vymyslieť, respektíve dotvoriť. Práve 5. rok života je tým, ktorý je pre deti akýmsi zlomovým a v drvivej väčšine na svoju minulosť zabúdajú.

Doktor Dyer v roku 2015 zomrel vo veku 75 rokov. Svoju zbierku príbehov tak nestihol detajlnejšie opísať a podložiť dôkazmi. Neprajníci tak stále tvrdia, že ide o domyslené príbehy, ktorými si Dyer chcel nahnať ľudí na svoju stranu a do hláv im „vtlačiť“ svoju „bláznivú“ teóriu. Tak či onak, prečítajte si tie najčudnejšie a najdesivejšie príbehy detí použité v knihe Memories of Heaven.

memories

Cesta okolo cintorína

„Naša najmladšia dcére Estelle sa narodila 16 rokov potom, čo sme zažili tragickú autonehodu. Pri nej nám zomrela len 6 mesiacov stará dcéra Virginia. To sme ale ešte netušili, že to najhoršie len príde. Keď sme po niekoľkých rokoch autom prechádzali okolo cintorína, malá Estelle zo svojej autosedačky zahlásila, že tu je pochovaná. Rád by som podotkol, že pri tomto cintoríne sme boli po prvýkrát od narodenia malej Estelle. Neviem si vysvetliť, ako to mojej dcére mohlo napadnúť,“ podelil sa o svoju skúsenosť preľaknutý John.

Biely kostol

Výrazne nezaostáva ani príbeh druhého otca, z ktorého doslova mrazí.  „Moja dcéra Charlotte mala asi 3 roky. V tom čase sme sa s rodinou vydali na nákupy, avšak do mesta, kde sme nikdy predtým neboli. O to väčšie bolo naše prekvapenie v momente, keď malá Charlotte zahlásila: “Oci, pamätáš si, ako som chodievala umývať okná v tom bielom kostole za rohom?“ Nevedeli sme si to vysvetliť, preto sme sa zašli pozrieť, čo sa za tým rohom nachádza. A naozaj, bol tam biely kostol. “Tu som upratovala,“ pohotovo zareagovala Charlotte. Keď som sa jej na to o niekoľko týždňov opäť opýtal, už si na nič nepamätala.“

Dom v Egypte

O svoj príbeh sa podelila aj istá babička: „Môj vnuk sa ma často pýtal na svoju mamičku. Nemyslel ale svoju skutočnú mamičku, ale tú predošlú. Keď som sa ho opýtala, kde so svojou rodinou žil, tak povedal, že v Egypte. Vraj tam mali malý domček z blata. Nevedel však, čo sa s jeho mamičkou stalo. Uhryzol ho totiž had a zomrel. Tento príbeh mi rozprával dovtedy, kým nenastúpil do prvej triedy základnej školy. Keď som sa ho na to o niekoľko rokov opýtala, na nič si nepamätal.“

Tu zomrela moja žena!

Výrazne nezaostáva ani príbeh, o ktorý sa s doktorom podelila Amy. „Môj syn sa prvýkrát zveril so svojou minulosťou, keď mal 3 roky. Prechádzali sme vtedy autom okolo stromu, pri ktorom sa ale znenazdajky rozplakal. Keď som sa ho opýtala, čo sa stalo, pomedzi slzy zahlásil: “Tu zomrela moje žena.“ Vraj mali autonehodu, pri ktorej nabúrali do stromu, ktorý syn identifikoval ako ten osudný.“

Zdroj: Dailymail
Foto: Spiritualcleansing, pratikshya-magicmoments