Na túto otázku dnes nik nevie dať stopercentnú odpoveď. A je otázne, či niekedy vôbec bude možné s istotou potvrdiť alebo vyvrátiť Kristovu existenciu. Práve to je živná pôda pre lovcov senzácií, ale aj serióznych bádateľov, ktorí sa snažia objasniť tento kus histórie, čo tvaruje našu kultúru už dvetisíc rokov. Poďme sa spolu pozrieť na fakty, aby sme sa mohli ľahšie zorientovať v tomto konšpiračnom mixe.



Prvým paradoxom „existencie“ Ježiša Krista je, že sa o ňom doteraz neobjavila žiadna hodnoverná zmienka v dobových dokumentoch, hoci podľa tradície bol v tých časoch výraznou osobnosťou. Takého verejne známeho človeka by sa neodvážil opomenúť ani len treťotriedny kronikár. Zato Herodes Veľký (známy najmä povestnou masakrou nemluvniat) či Pilát Pontský sa objavujú v židovských a aj rímskych záznamoch, nielen v Biblii.

jezis pastierPrečítajte si tiež:
Cirkev nás klamala: Ježiš bol niekto úplne iný!

 

Už v starovekom Egypte (nielen tam, ale aj v iných kultúrach) bolo dobrým zvykom hneď po zvrhnutí vládnucej dynastie odstrániť všetky zmienky o starých vládcoch, akoby nikdy neexistovali. Neboli však tak dôkladní a vždy sa nejaká pamiatka zachovala či už v ich rodnej krajine, alebo zo záznamov susedných krajín. O to isté sa mohli snažiť aj odporcovia Ježišovho učenia, aby potlačili šírenie jeho myšlienok. Žeby boli Židia či Rimania zodpovednejší v zahladzovaní stôp po nepohodlných ľuďoch? Tiež nepravdepodobné, ale človek nikdy nevie.

Prečo práve osoba Ježiša Krista, ktorého podľa jeho súčasníkov nasledovali tisíce ľudí, nestála úradníkom a kronikárom za to, aby o ňom stratili aspoň niekoľko slov? Je celkom možné, i keď veľmi nepravdepodobné, že potvrdzujúce záznamy niekde existujú, len sme ich ešte nenašli. Alebo ich nálezcovia pred verejnosťou starostlivo taja, pretože nehovoria presne to, čo nás o Božom synovi učí cirkev. Alebo proste nikdy neexistoval a jeho legendu si vymyslela židovská sekta, aby si tak upevnila svoje postavenie medzi prostým ľudom, ktorý potreboval uveriť v jej nadprirodzený pôvod. Alebo… a tak môžeme pokračovať donekonečna.

“Nebol aj Ježiš len ďalší z dlhého zoznamu samozvaných božích synov?”

Aj v novodobých dejinách, keď sa čoraz menej ľudí bojí bohov, poznáme množstvo „vyvolených“, ktorí o sebe tvrdia, že sú poslami Božími či priamo ich synmi. Na tom by nebolo nič zvláštne, ak by hneď za tým nenasledovali správy o stovkách, niekedy tisíckach, nasledovníkov, čo žerú každé ich slovo a nezriedka za nich položia aj svoj život (samozrejme, ešte predtým im odovzdajú všetok svoj majetok). Nebol aj Ježiš len ďalší z dlhého zoznamu samozvaných Božích synov? Akurát svoj talent ukázal svetu v časoch, keď človek videl Božie znamenie aj v obyčajnom páde meteoritu.

Biblický príbeh o Božom synovi je pre našinca takmer notoricky známy. Už menej sa hovorí o pôvode Nového Zákona, ktorý opisuje život Ježiša od jeho narodenia až po zmŕtvychvstanie. Niektoré texty však vznikli dávno po jeho smrti, väčšina informácií pochádza takpovediac minimálne z druhej ruky a nie priamo od jeho súčasníkov (aj keď sa tvária, že ich spísali priamo apoštoli). Celkovo kompletná Biblia (nielen Nový zákon, ale aj ten Starý) za stáročia svojej existencie prešla niekoľkými úpravami, doplneniami či sa vynechávali celé state, až sa ustálila do dnešnej podoby. Preto je dnes ťažko určiť, čo z toho je prapôvodná podstata a čo len dodatočne pridaná rozprávka na osvieženie deja.

cirkevPrečítajte si tiež:
Úchyláci v sutanách alebo aj hriechy Cirkvi!

 

Práve to je dôvod, prečo máme okolo seba toľko alternatívnych teórií. A čo je na tom najzaujímavejšie? Každá z nich môže byť pravdivá tak, ako každá môže byť bohapustým blábolom. Nám len ostáva vybrať si, ktorá sa nám viac hodí k životnému štýlu. Vďaka týmto nejasnostiam mohol Dan Brown so svojím „DaVinciho kódom“ zožať tak obrovský úspech. Šikovne vyskladal známe fakty, pospájal ich so zatiaľ nevyvrátiteľnými domnienkami a potom mohol beztrestne tvrdiť, že priami potomkovia Ježiša Krista dnes žijú medzi nami. O čo menej uveriteľné ako prechádzka po hladine jazera, no nie?

“Podľa nápisov z náhrobných kameňov tu mal odpočívať Ježiš, syn Jozefov”

Dvojica bádateľov Simcha Jacabovica a Charles Pellegrini, venujúca sa vykopávkam v Izrael, svojho času objavila pozoruhodnú hrobku. Podľa nápisov z náhrobných kameňov tu mal odpočívať Ježiš, syn Jozefov (celý ich výskum je popísaný v knihe „Hrobka Ježišovej rodiny“). Menoslov vytesaný do kameňa však nebol až tak fascinujúci – tieto mená boli na počiatku prvého tisícročia v tejto oblasti pomerne bežné (o túto skutočnosť sa opiera aj cirkev, keď vyvracia ich hypotézy, ktoré tak urputne protirečia ich učeniu). Nebol tam však pochovaný sám, okolo neho ležalo množstvo postáv známych z Biblie, ktoré mali súvis s Ježišovým životom. Príliš veľká zhoda náhod, aby z nej nevytvorili vlastnú kontroverznú verziu biblického príbehu podopretú dôkazmi z vykopávok. Dokonca sa tu objavuje aj jeho syn a manželka, všetkým dobre známa Mária. Tieto fakty odporujú hádam všetkému, čo sa nám o živote Ježiša Krista snaží nahovoriť cirkev.

My Slováci nie sme odkázaní v alternatívnych teóriách na dovoz zo zahraničia, máme vlastné. Jeden z najznámejších autorov súčasnosti Jozef Banáš v knihe Kód 1 umiestňuje Ježiša až do Indie. Mal tam pôsobiť ako liečiteľ potom, čo sa zázračne uzdravil po krutom ukrižovaní na Golgote. Množstvo faktov, o ktoré sa opiera, dávajú knihe punc dôveryhodnosti. Trošku z inej stránky sa na vec pozerá Peter Kalva v krátkej sprisahaneckej poviedke, ktorú si viete prečítať aj online. Dozviete sa z nej, ako jednoducho sa dá prekrútiť príbeh obyčajného kazateľa, až z toho napokon vznikne kult osobnosti zneužitý na vytvorenie nového náboženstva.

Na internete, v televízii či medzi zatuchnutými stenami knižníc nájdete množstvo ďalších viac či menej uveriteľných verzií najslávnejšieho biblického príbehu. Dokonca nájdete zmienku o tom, že Ježiš ani nebol človekom, lež mimozemšťanom (ale to už je iný level). Ak ste teda fanúšikom konšpiračných teórií, tu nájdete nevyčerpateľnú studnicu nápadov, čomu napomáha aj samotná cirkev. Neprístupné vatikánske archívy určite skrývajú nejedno tajomstvo, ktoré by podľa zasvätených mohlo otriasť cirkevnými piliermi, ak by sa dostalo na verejnosť. Preto tam dodnes majú prístup len starostlivo preverení zástupcovia z kresťanskej komunity.

Čo dodať na záver? Ten, kto chce veriť v božskú podstatu Ježiša Krista, nepotrebuje žiadne dôkazy. A ten, kto chce silou mocou vyvrátiť cirkevný pohľad na Nový zákon, si už nejaký ten dôkaz nájde, prinajhoršom vyrobí. Hlavne, aby sme si mi mohli vychutnať vianočnú pohodu či už duchovného alebo zo stále populárnejšieho komerčného hľadiska :)