Podľa istej štatistiky uverejnenej pred niekoľkými rokmi na jednom z portálov venujúcim sa drogovej problematike, žije na svete približne 24,7 miliónov ľudí závislých na pervitíne. Možno ste ani netušili, no vynálezca drogy, ktorá každoročne pripravuje o život tisíce ľudí, žije za rohom. Je ním 61-ročný Čech Pavel Gregor a dnes pomáha tým, ktorí upadli na dno práve kvôli jeho objavu.



Pokiaľ by ste na ulici stretli Pavla Gregora, určite by ste neverili, že tento, teraz už slušne pôsobiaci pán v rokoch, bol jeden z tých, ktorí sa pričinili o uvedenie pervitínu na drogový trh. Nikdy by ste nepovedali, že kedysi by mohol byť troskou a žiť život ako zo zlého sna.

Stručnú históriu pervitínu sme vám už priniesli TU, v Čechách s ním však ľudia začali experimentovať v 70. rokoch, kedy bola dostupnosť kokaínu či heroínu minimálna. A tak začali vymýšľať rôzne spôsoby, ako by si mohli svoj život spríjemniť aspoň liekmi z lekární. V tomto smere patril medzi najbystrejších aj Pavel Gregor, ktorému patrí patent na kryštalickú formu pervitínu.

Pavla, ktorý vždy túžil byť chemikom, k drogám priviedla nielen zvedavosť, ale aj trauma z detstva, kedy ho zneužíval vlastný brat a o rovnaký čin sa pokúšal dokonca aj jeho vlastný otec. Ak nerátame alkohol a tabak, už v štrnástich Pavla zaujal Čikuli, benzínový čistič škvŕn a lekársky benzín. Teda ani nie tak jeho samotného ako partiu ľudí, medzi ktorými sa pohyboval. Napriek tomu, že mu tieto látky zrovna pocit šťastia neprinášali a pociťoval viac úzkosť než radosť, kvôli partii to musel vydržať, nesmel predsa dopustiť, aby bol slabší ako ostatní. Keď Pavel nastúpil na strednú školu za automechanika, vymenil kamarátov a s drogami sa do svojich 18-tich rokov nestretol. Potom však prišlo krátke posedenie v krčme, kde sa ocitol v istej partii, v ktorej jeden z narkoman rozprával o tom, že mu je zle a potreboval by lieky. Keďže Pavlova mama v tom čase nebola doma, mladík ich zavolal k sebe s tým, že majú doma potrebný „tovar“. Slovo dalo slovo a Pavel bol zrazu zasvätený do sveta psychotropných látok. Počas troch rokov skúšal všetko a hľadal to najlepšie, až kým to nenašiel.

pervitín

Receptúru na výrobu pervitínu však zistil Pavlov kamarát, ktorému len pomáhal a pomaličky sa pri ňom všetko potrebné naučil. Informácie chlapci vyčítali a následne nakombinovali zo starých chemických kníh. Pavel ho začal vyrábať len pre seba, pretože kradnutie mu nevoňalo. Potom však prišiel šesťročný sek, kedy zmenil celý život. Našiel si nových kamarátov, začal športovať, odišiel na vojnu a spoznal dievča, ktoré si vzal za ženu. Narodil sa im syn a boli spolu šťastní až do chvíle, kým Pavlova žena nezačala brať tajne pervitín. Keď na to prišiel, chcel jej ubrať z dávky, tak si dal aj on a opäť spadol do sveta drog. Navonok žili v harmónii, dvanásť rokov nikto netušil, že je Pavel závislý – ani mama, ani kolegovia v robote.

Prišlo však obdobie, kedy si Pavel začal všetko vyčítať a najmä to, že si nevie spraviť čas na svojho syna. Nechcel ubližovať ostatným, a tak sa rozhodol, že si to namieri priamo do hlavy. Rana vyšla až na tretí pokus, našťastie bol vtedy revolver namierený od hlavy. A práve samovraždy sú najčastejšie príčiny smrti narkomanov, nie predávkovanie alebo zlyhanie orgánov pod vplyvom drog, akoby si ostatní mysleli. Narkomani totiž nevedia zniesť psychický teror, ktorý mučí ich dušu i telo. Pavla postihla toxická psychóza, ktorú neliečil, a preto dva roky nevedel rozlíšiť, čo je realita a čo len halucinácia.

Okrem ďalších životných tragédií ako smrť drogovo závislej ženy a brata alebo basa, prišiel do jeho života najhorší zásah v roku 1998, kedy Pavlovi pri varení pervitínu v byte vybuchlo jeho „laboratórium“. Sila výbuchu bola spočítaná na dvanásť gramov klasickej trhaviny. Len pre porovnanie, rovnaký účinok má aj delostrelecký granát. Pavel skončil s pretrhnutými bubienkami, celé telo mal popálené ohňom, kyselinami, bol zasiahnutý 180-timi črepmi, pričom dva mu poranili aj oči, na jedno vidí slabšie, na druhé vôbec a počuje tiež slabšie. Bez umŕtvenia mu chirurgovia na telo venovali 200 stehov, pretože nevedeli, čo všetko má v tele, a vybrali z očí črepiny. Po štyroch dňoch ho pustili domov, pretože sa báli odvykacieho stavu. Pavel v ťažkom depresívnom stave odišiel k priateľke, ktorá ho odviedla na liečenie.

pavel 1

Zrazu prišlo obdobie, kedy sa Pavel musel učiť všetky veci od úplného začiatku ako malý chlapec. Napriek tomu si však časom doplnil psychoterapeutické vzdelanie, a tak je dnes z človeka, ktorého telo prežilo viac ako 20 000 vpichov, slušný človek, ktorý už 17 rokov abstinuje.

Foto: ceskatelevize.cz