Poznáte: „Ranné vtáča najďalej dokráča?“ alebo „Kto bude ráno prvý hore, nájde zlatý poklad?“ A iné porekadlá, ktoré si na nás vymysleli ranné vtáčatá a ľudia trpiaci insomniou? To je choroba, ktorá zapríčiňuje, že sa zobudíte v extrémne skorých ranných hodinách a už nemôžete zaspať, alebo nemôže spať vôbec. Vám všetkým za nás všetkých normálnych zdravých jedincov, ktorí ak musíme ráno vstávať – vypíname budík minimálne na 5 -krát, vám odkazujeme: NOC MÁ SVOJU MOC!



Mal som kamaráta, skoré ranné vtáča (alebo skôr trpiaci insomniou?). Boli sme spolu na lyžovačke v Tatrách. Po celom dni na svahu a totálne prehýrenej noci, kedy sme všetci išli spať ráno o tretej a tí, čo ešte museli popreťahovať frajerky, tak o pol štvrtej, nás on na ďalšie ráno všetkých budil. Najskôr začal o ôsmej, potom o siedmej a tretí deň z toho bolo niečo po šiestej. Ale nerobil to okato. Najčastejšie si spravil kávu a miešal lyžičkou tak brutálne bijúc do steny pohára, že všetkých zobudil. Jeho vysvetlenie bolo „ja som sa už tak veľmi nudil, že som to nemohol vydržať“.

den-a-noc

Môj biorytmus je nastavený na nočný život – v letných mesiacoch chodím spať s východom slnka. Nie som ale zďaleka sám. Vedecky ide o genetickú preddispozíciu so sklonom k ponocovaniu. Existujú dva „chronotypy“: škovránky a sovy. Vlastne vraj existuje aj niečo „medzi“ – chronotyp kolibríka. No a ja som, ako iste tušíte, jednoznačke sova. Škovránky, ktoré chodia spať, hovorím tomu, že so sliepkami a hneď zrána majú v práci milión otázok, sú pre nás, sovy, ako otravné štekajúce psy. Môžem síce ráno vstať o šiestej a ísť do práce, ale iba ak ma niekto platí za odpracované hodiny. Pokiaľ je sova platená od výkonu, volí jednoznačne prácu v noci. Ako kedysi povedal Laco Lučenič (typická sova) „Pokojne môžem prísť ráno do práce, ale zobudím sa až o dvanástej“. Presne takto to mám aj ja. Jednoducho, doobedie je pre mňa premrhaný čas – mám ho vyhradený na spanie.

Všetci tí, čo hovoria že „noc je na to, aby sa spalo“ alebo „ráno sa má vstávať a raňajkovať“, by mali pochopiť, že existujú jednoducho ľudia, ktorým je vlastný opačný biorytmus. A keď sme pri rytme – typická sova je aj Patrik „Rytmus“ Vrbovský. Ale zďaleka nie sme dvaja. Zo známych osobností: Elvis Presley – ukážková sova, ďalej Bob Dylan, americký prezident Barack Obama, geniálny britský prírodovedec Charles Darwin či nedávno zosnulý Petr Hapka – to všetko sú alebo boli sovy. Ďalej väčšina spisovateľov, umelcov, grafikov a iných kreatívnych povolaní sú sovy. A skoro by som zabudol: asi všetci programátori :). Veľmi slávny je aj výrok Winstona Churchilla: „Môj denný režim je do 11.00 úradovanie v posteli, po obede hodina spánku a potom celý deň alkohol a cigary. Tak som porazil Hitlera!“

prazdne-cesty-v-noci

Prečo je ale pre nás sovy také prirodzené pracovať v noci? Pretože na kreatívnu prácu potrebujete abslútny pokoj a sústredenie. Ak vás niekto alebo niečo vyruší, dá vám veľa námahy nadviazať na „pretrhnutú“ niť. A u umelcov aj často dostať sa do rovnakého psychického rozpoloženia – mentálneho stavu. No a v noci nezvonia telefóny, nikto vás nepríde navštíviť, do mailového inboxu sa prestanú sypať maily, utíchnu všetky správy a SMS-ky. Ale nočný život má aj iné výhody, napríklad také nakupovanie: supermarket zíva práznotou – som jediný pri pokladni. Cestovanie? Diaľnice a ulice sú prázdne, semafory vypnuté. Z pohľadu sovy je „noc stvorená pre kráľov a deň treba nechať poddaným“.

Samozrejme, že sú ľudia a je ich drvivá väčšina, ktorí musia chodiť spať „normálne“, pretože majú zamestnanie, ktoré nedovoľuje mať takýto režim, ale ako mi povedalo už veľa ľudí – keby mohli, tak aj oni si to zariadia tak, ako mám ja. Vy všetci, čo si myslíte, že my „sovy“ trpíme nedostatkom svetla a kontaktu s realitou – ste na veľkom omyle. Napríklad môj režim je ísť spať približne o 5-tej hodine ráno (ak nie som naozaj uprostred niečoho veľkého, čo treba dokončiť) a spím zhruba do 14.00, čím mám za sebou krásnych 8 hodín spánku a som maximálne zregenerovaný a plný síl na nové pracovné úlohy – zďaleka nie je hneď tma, okrem pár týždňov cez zimu, no a cez leto je predsa svetlo aj do 22.00. Od prebudenia sa do konca bežného pracovného času, som schopný vybaviť všetky potrebné telefonáty či prípadné stretnutia. Večer si dám mierny chill-out – „pozblíňam“, čo je nové na soc. sieťach, weboch, blogoch, magazínoch atď, popritom odpisujem na e-maily a preberiem najdôležitejšie veci s kolegami. Niekedy aj idem na jedno-dve pivká do spoločnosti. No a keď to všetko utíchne, okolo tej polnoci, začínam kreatívnu prácu, ktorú končím niekedy cca o piatej hodine rannej.

Čo ešte o sovách hovorí literatúra? Vraj často vynechávame raňajky (alebo skôr jedlo po zobudení) a počas dňa sa dlho “rozbiehame”, neskoro v noci však dostávame obrovskú dávku energie. Vo všeobecnosti menej športujeme, viac fajčíme a vypijeme litre kávy. Zato v oblasti spoločenského života sme tí praví parťáci :-) a zo žúriek odchádzame ako poslední. Sme kreatívny a vraj máme aj vyššie IQ. Na druhú stranu, emocionálne sme menej stabilnejší a máme horšie vzdelávacie výsledky.