Stará ošarpaná vojenská bunda, skvelá kondícia, na tvári samé modriny a fúzy pod nosom. Aj takto sa dá predstaviť svojou najznámejšou rolou jeden z najslávnejších nemeckých hercov, ktorý tento rok oslávil 77. narodeniny, no stále je v skvelej kondícií a herecky činný. Reč nie je o nikom inom ako o predstaviteľovi nesmrteľného komisára Horsta Schimanskeho, Götzovi Georgeovi.



Götz George sa narodil 23. 7. 1938 v Berlíne do hereckej rodiny. Túto štafetu neskôr prevzal nielen on, ale aj jeho brat Jan. Už v 50. rokoch hral na divadelných doskách, avšak tento smer nebol pre neho určený, aj keď naňho úplne nezanevrel. Dokonca až v 80. rokoch usporiadal divadelné turné s inscenáciou Gogolovho Revízora vo vlastnej réžii.

V 50. rokoch sa zjavil aj vo filme a po desiatich rokoch sa ukázalo, že práve film bude jeho prácou. Prielomom bola jeho rola vojnového dezertéra Roberta Martensa vo filme Kirmes, natočenom v roku 1960. V tom istom roku dostal ako „herecká nádej“ Nemeckú filmovú cenu za stvárnenie hudobného skladateľa vo filme Jacqueline.

george1 Ukázalo sa, že Götz pri natáčaní nepotrebuje kaskadérov, keďže vďaka perfektnej fyzickej konštrukcií dokázal natočiť všetky kaskadérske kúsky sám. Tieto schopnosti naplno využil aj vo filmoch, vďaka ktorým jeho meno začalo stúpať do hereckých výšin. Až trikrát si zahral väčšie úlohy vo filmových adaptáciách kníh od Karla Maya. Môžete ho vidieť vo filmoch Poklad na Striebornom jazere, Medzi supmi či Vinnetou a miešanka Apanači.

V 60. rokoch sa začali natáčať seriály DER KOMISSAR a TATORT (Miesto činu). Práve druhý spomínaný seriál vytvoril z tohto herca legendu, ale až na začiatku 80. rokov. Konkrétne do roku 1981 pôsobil ako jeden z vyšetrovateľov. Od roku 1981 sa začalo točiť Miesto činu, kde hral už hlavnú úlohu on sám. Od tohto momentu sa spomínaný seriál zmenil na sériu filmov, každý so samostatným prípadom.

Nenašli by ste tu však slušne oblečeného kriminalistu, ktorý v Duisburgu sucho rieši prípady a vedie „pokojný život“. Takéto zobrazenie svojej novej úlohy George odmietol. Dokonca si v army shope zohnal sám tú vojenskú bundu, ktorá sa veľmi rýchlo stala jeho hlavným symbolom.

george4

A tak sa zrazu pred vami zjavila akoby postava samotárskeho vyvrheľa, vyšetrujúceho prípady po svojom, nehľadiac na svojich nadriadených, ktorí sa počas natáčania veľmi často menili. Alkohol bol jeho verným priateľom, v byte mal neporiadok, v každej časti mal inú ženu, a aj keď bol stále v perfektnej kondícií, ktorej udržiavanie mal divákom ukázať vypitím surového vajíčka hneď v prvých sekundách prvej časti, večne chodil s nejakou modrinou alebo krvavou tvárou. Jeho verný kolega Thanner bol jeho presným opakom, čiže práve tým typom policajta, akým George byť odmietol. Vo filmoch účinkovali vo vedľajších úlohách aj ďalšie filmové hviezdy.

„Seriál“ pomohol nielen mnohým domácim, ale aj zahraničným spevákom. V každej časti totiž úraduje pieseň od niektorej vybranej skupiny. Vďaka tejto príležitosti sa mnohé skupiny ešte viac zviditeľnili minimálne v Západnom Nemecku. Z niektorých skladieb sa stali legendy. Najznámejšou piesňou, ktorá sa zároveň stala ďalším symbolom Schimanskeho, je skladba Midnight Lady (1986), naspievaná Chrisom Normanom. Mimochodom, autorom pesničky je Dieter Bohlen, bývalý člen skupiny Modern Talking.

Netradične pojatá úloha Schimanskeho, ktorá priniesla takýto typ vyšetrovateľa, si získala obrovskú obľúbenosť u divákov. A tak v roku 1985 získal za túto rolu Nemeckú filmovú cenu. V tomto roku sa stal aj laureátom tejto ceny za úlohu reklamného manažéra v psychologicko – dobrodružnom trileri Výťah.

george2

Séria filmov mala skončiť v roku 1991 natočením posledného filmu Prípad Schimanski, kde herec oznámil koniec. Podľa Georga bola dôvodom znižujúca sa sledovanosť filmov. Avšak v roku 1997 sa predsa len vrátil k svojej najslávnejšej roli. Hneď v prvom filme sa zjavil ako jeho nepriateľ Christoph Waltz, ktorý je dnes jedným zo známych hercov, pracujúcich pre Quentina Tarrantina (Nehanební bastardi, Nespútaný Django.) Filmy s hlavným názvom „Schimanski“ sa stále točia. Posledný film bol zatiaľ natočený v roku 2013, kedy mal George už 75 rokov. Medzitým si ešte stihol zahrať masového vraha vo filme Zabijak a úlohu Josepha Mengeleho vo filme Nič než pravdu.

Herec bol ženatý len raz, a to v rokoch 1966 – 1976. Z tohto manželstva vzišla iba jedna dcéra Tanja, ktorá sa dnes venuje natáčaniu krátkych dokumentárnych filmov v Austráliíi. Od tej doby má len priateľky. V roku 1997 sa rozišiel s priateľkou Gabi Paulerovou, no rozvod poznačili súdy o majetok.

Aj keď je Götz George dnes starým pánom, energia, vytrvalosť a sila, ktoré z neho vyžarovali po celý jeho život presne tak isto, ako z komisára Schimanskeho, mu stále zostali a je ich patrične vidieť v jeho nových filmoch. Aj v súčasnosti je to ten typ človeka, robiaci veci po svojom, neuznávajúci pravidlá, jazdiaci na motorke, venujúci sa tréningu, plávaniu, potápaniu a neustálej hereckej činnosti. Dúfajme, že mu to čo najdlhšie vydrží.

Foto: bild.de, stern.de, akpool.de, zeit.de

Autor: Tomáš B.