„Čím viac sa zdá vesmír zrozumiteľnejším, tým viac sa zdá tiež zbytočnejším,“ vyjadril svoju myšlienku Steven Weinberg. Hoci by sme mohli s týmto tvrdením súhlasiť, ukážeme si 10 zaujímavostí o vesmíre, o ktorých ste zrejme do tejto chvíle nepočuli.  



 

Vesmír nie je vákuum

Tvrdenie, že vesmír je vákuum, nie je tak celkom pravdivé, keďže za celkové vákuum ho považovať nemožno. Priemerne sa tu totiž nachádzajú tri atómy na jeden kubický meter.

Iba 5 % vesmíru predstavuje hmota

Hoci ste to doteraz zrejme netušili, je to skutočne tak. Hmota je len minimálnou zložkou vesmíru, 25 % predstavuje akási temná hmota a až 70 % zložkou je skrytá energia.

Na Slnku je horúco

Uznávame, toto pre vás nepochybne nie je žiadnou novinkou. Vedeli ste ale o tom, že ak položíte na povrch Zeme kúsok Slnka o veľkosti špendlíkovej hlavičky a priblížite sa k nemu na vzdialenosť menšiu ako 145 kilometerov, zhoríte?

Slnko je 400-krát väčšie ako mesiac

Ide síce o pravdivé tvrdenie, no my to zo Zeme nemáme ako voľným okom zistiť. Prečo? Vzdialenosť našej hviezdy od planéty Zem je totiž zároveň asi 400-krát väčšia ako vzdialenosť mesiaca. V praxi to teda znamená, že na oblohe pôsobia tieto telesá ako rovnako veľké.

Putovné planéty

Ak ste o niečom takom počuli a neverili ste, potom ste spravili zle. Vedci totiž zistili, že vo vesmíre skutočne existujú akési „putovné“ planéty, ktoré nie sú viazané k žiadnemu Slnku, respektíve do žiadnej sústavy a voľne „plávajú“ vesmírnym prostredím.

Čierna diera

Hoci mnohí o existencii čiernej diery pochybujú, ide o skutočnosť. Vedci dokonca vedia aj o umiestnení niektorých z nich. Najbližšia čierna diera sa pritom podľa poznatkov od Zeme nachádza vo vzdialenosti asi 1600 svetelných rokov.

Najväčšia vesmírna štruktúra

Ak vám predchádzajúca vzdialenosť pripadá ako obrovská, potom sa podržte. Najväčšia vesmírna štruktúra, ktorá bola doposiaľ objavená, sa od našej planéty nachádza vo vzdialenosti 1,37 miliárd svetelných rokov. Ide pritom o obrovský zhluk galaxií, ktorý nesie názov Sloan Great Wall.

Výkyvy teplôt na Merkúri

Predstavme si situáciu, kedy by na Merkúri bolo všetko potrebné pre ľudský život. Našli by sme tam teda dostatok kyslíka, vody a potravín a všetko by tak umožňovalo život na tejto planéte. Jeden faktor by sme však zrejme neovplyvnili a tým sú obrovské výkyvy teplôt, keďže cez deň sa tu teplota vyšplhá aj na 430 stupňov Celzia, pričom v noci môže ručička teplomera klesnúť až na hodnotu -140 stupňov.

Dĺžka prejdenia mliečnej dráhy

Opäť kusisko predstavivosti. Pomyslenie na to, že by sa samotný človek dokázal prepraviť rýchlosťou svetla, respektíve sa k nej aspoň priblížiť, je prinajmenšom fascinujúce. Ak by ste ale takouto rýchlosťou chceli cestovať naprieč celou mliečnou dráhou, zo svojho života by ste si museli vyčleniť asi 100 000 rokov.

Venuša nemá ročné obdobia

Máme tu aj niečo pre tých z vás, ktorí nenávidia striedanie ročných období a problémy s tým spojené. Ak sa tomu chcete vyhnúť, rozhodne odporúčame život na Venuši. Tá sa totiž pri obiehaní Slnka nenakláňa, čo znamená, že sa na nej ani nestriedajú ročné obdobia.

Zabitie vesmírnym telesom?

Ak žijete denno-denne v strachu, že na vás raz padne vesmírne teleso, potom pravdepodobne zbytočne preháňate. I keď to nie je vyslovene nereálne, šanca je skutočne mizivá. Dokonca až tak mizivá, že vedci túto pravdepodobnosť označili pomerom 1 : 5 000 000 000.