Každý človek na Zemi by mal mať jednoduché právo, a to právo na život. Ale niekedy vlády odmietajú takéto právo bežným nevinným ľuďom a vraždia ich (genocídy, diktátori, občianske vojny, masové popravy, atď.) a zvyčajne, keď sa takéto niečo deje, väčšia sila vpadne do krajiny a zastaví diktátora alebo daný režim. Avšak niekedy sa takéto vpády vymknú spod kontroly a ľudia začnú bojovať proti sebe. A keď sa to spojí s dobývaním, tak nevinných ľudí umiera neúrekom.



Prinášame vám zoznam desiatich najsmrteľnejších svetových vojen z hľadiska antropogénnej katastrofy ľudských obetí. Každá udalosť nesie názov vojny, minimálny a maximálny odhadovaný počet mŕtvych, umiestnenie, rok začatia a ukončenia a stručný popis.

1. Druhá svetová vojna

Počet mŕtvych: 60 000 000 – 85 000 000

Umiestnenie: celosvetové

Rok: 1939 – 1945

Druhá svetová vojna bola globálna vojna, ktorá začala 1. septembra 1939 vpádom Nemecka do Poľska a skončila 2. septembra 1945 kapituláciou Japonska. Obsiahla väčšinu svetových národností a krajín, ktoré sa rozdelili na dva tábory – Spojencov a Os. Jedná sa o najväčšiu vojnu v dejinách ľudstva, kedy bolo mobilizovaných viac ako 100 miliónov jednotiek. V stave “totálnej vojny” hlavní účastníci umiestnili svoje celé ekonomické, priemyselné a vedecké kapacity do služby vojnového úsilia. Táto udalosť zahŕňala aj masové popravy civilistov (holokausty) a použitie jadrových zbraní. Približný odhad všetkých mŕtvych začína na čísle 60 miliónov.

smrtelne vojny 01

2. Tri kráľovstvá

Počet mŕtvych: 36 000 000 – 40 000 000

Umiestnenie: Čína

Rok: 184 – 280

Všetko to začalo v roku 184, kedy vo vtedajšej Číne dochádzalo k potýčkam medzi rôznymi panovníkmi, vojenskými veliteľmi a generálmi, čo viedlo k vzniku troch samostatných štátov Wei, Shu a Wu. I keď sa jednalo o samostatné územné celky, všetci traja panovníci sa podriaďovali cisárovi z dynastie Han. Medzi štátmi prevládala rivalita a boj o územia, čo viedlo k vojnovým konfliktom a vraždeniu. Krvavé prelievanie sa zastavilo, až keď štát Shu bol dobitý štátom Wei (263) a dynastia Jin získala kontrolu nad Wei (265) a Wu (280). Jedná sa o najväčšiu vojnu v dejinách Číny.

smrtelne vojny 02

3. Mongolské invázie

Počet mŕtvych: 30 000 – 40 000 000

Umiestnenie: Ázia, južná a východná Európa

Rok: 1207 – 1472

Mongolská ríša alebo tiež Veľký Mongolský štát bola obrovská ríša od začiatku 13. storočia až po takmer koniec 14. storočia. Začiatok sa datuje do obdobia, kedy sa mongolské kmene v snahe expandovať rozširovali z centrálnej Ázie do okolia. Jednotu a silu nadobudla ríša, až keď sa na jej čelo postavil Džingischán. Mongoli sa pohybovali od východnej Európy po Japonské more, od Sibíri po Perziu a Indiu. Rozloha ríše bola 12,7 milióna štvorcových metrov, čo predstavuje 22 % celkovej zemskej súše. Mongoli boli povestní svojou brutalitou, plienením a drancovaním. Najnižšie odhady obetí začínajú pri 30 miliónoch.

smrtelne vojny 03

4. stret dynastie Qing a dynastie Ming

Počet mŕtvych: 25 000 000

Umiestnenie: Čína

Rok: 1618 – 1683

Dovtedy vládnucej čínskej dynastii Ming sa postavila na odpor dynastia Qing (tiež známa aj ako dynastia Manchu), ktorú založil klan Aisin Gioro v provincii Manchu na severovýchode Číny. Zo začiatku sa jednalo len o politikárčenie a nejaké povstania či potýčky. Postupne však mocnela armáda dynastie Qing, ktorá 24. 4. 1644 dobila Peking a zvrhla dynastiu Ming. Ďalších 18 rokov sa viedli ukrutné boje, až kým cisár Kangxi v roku 1662 nepobil posledných členov dynastie Ming. Zvyšné roky viedli už len ku konfliktom, ktoré súviseli s pozostalými členmi, vernými dynastii Ming.

smrtelne vojny 04

5. Povstanie Taipejov

Počet mŕtvych: 20 000 000 – 40 000 000

Umiestnenie: Čína

Rok: 1850 – 1864

Taipejské povstanie bola masívna občianska vojna v južnej Číne. Začalo to všetko v decembri 1850 v provincii Guangxi (Kuang-si), kedy sa proti vtedajšej dynastii a mocnostiam postavilo 10-tisíc rebelov na čele s Chung Siou-čchuanom, kresťanským konvertitom. Na ovládanom území založili nezávislý štát Nebeská ríša veľkého mieru a postupne dobíjali ďalšie provincie. Tradičné čínske náboženstvá ako konfucionizmus, budhizmus a taoizmus nahradil Chung kresťanstvom, pretože sa považoval za mladšieho brata Ježiša Krista. Vojna skončila na začiatku roku 1864, kedy bol Chung popravený a väčšina územia získaná späť do vlastníctva čínskej dynastie za pomoci Francúzska a Spojeného kráľovstva Veľkej Británie. Táto vojna si vyžiadala minimálne 20 miliónov mŕtvych.

smrtelne vojny 05

6. Druhá čínsko-japonská vojna

Počet mŕtvych: 20 000 000 – 38 000 000

Umiestnenie: Čína

Rok: 1937 – 1945

Jednalo sa o druhý vojnový konflikt medzi Čínskou republikou a Japonským cisárstvom. Vojna predstavovala vyvrcholenie dlhodobého nepriateľstva medzi týmito dvoma krajinami, ktoré sa od roku 1931 prejavovalo celou radou ozbrojených incidentov. Japonská ríša chcela získať pozíciu veľmoci Ázie, a tak 7. 7. 1937 japonská tajná služba zinscenovala útok od Číny na japonský expres, a tým vyhlásila vojnu. Keďže sa Čína ešte ťažko spamätávala z občianskej vojny, Japoncom sa veľmi rýchlo darilo dobíjať územia nepriateľskej krajiny. Nebyť osudnej chyby Japonska, kedy napadlo Pearl Harbor, vojnu by pravdepodobne vyhralo. Avšak týmto aktom získala Čína na svoju stranu Rusov a Ameriku, ktorá navyše zhodila v Japonsku 2 atómové bomby a Japonsko kapitulovalo 2. 9. 1945.

smrtelne vojny 06

7. Prvá svetová vojna

Počet mŕtvych: 15 000 000 – 25 000 000

Umiestnenie: celosvetové

Rok: 1914 – 1918

Prvá svetová vojna sa zväčša odohrávala v Európe. Všetko začalo v lete, 28. 7. 1914 atentátom v Sarajeve a skončilo 11. novembra 1918 kapituláciou Nemeckej ríše. Vojny sa zúčastnili všetky vtedajšie svetové mocnosti, ktoré sa rozdelili na dva tábory – Spojencov a Centrálne mocnosti (Nemecká ríša, Rakúsko-Uhorsko, Osmanská ríša a Bulharsko). Do vojny bolo povolaných len 60 miliónov vojakov z Európy. I keď sa jedná o veľmi negatívnu udalosť, priniesla so sebou technologické pokroky. Počet padlých sa odhaduje od 15 miliónov, v niektorých zdrojoch až od 17 miliónov.

smrtelne vojny 07

8. Výpady dobyvateľa Timura

Počet mŕtvych: 15 000 000 – 20 000 000

Umiestnenie: Blízky východ, centrálna Ázia, Rusko, India

Rok: 1369 – 1405

Timur bol počas svojho života veľmi kontroverzná postava ľudskej histórie. Do dejín sa zapísal ako turko-mongolský dobyvateľ, ktorý svojou krutosťou vytvoril obrovskú ázijskú ríšu a založil dynastiu Timurovcov. Timurova ríša sa rozprestierala medzi Osmanskou ríšou a Indiou, zahŕňala strednú Áziu, Irán, Irak, Afganistan, Sýriu a oblasť postsovietskych republík. Jeho krviprelievanie zastavila zima, kedy počas útočenia na Čínu ochorel na pľúca a vo februári 1405 skonal. Po jeho smrti nevedel udržať po hromade tak veľkú ríšu už nikto, čo viedlo k rozpadu a zániku poslednej snahy o obnovu Mongolskej ríše.

smrtelne vojny 08

9. Lushanské povstanie

Počet mŕtvych: 13 000 000 – 36 000 000

Umiestnenie: Čína

Rok: 755 – 763

Lushanské povstanie sa odohralo v Číne počas dynastie Tang od 16. 12. 755, kedy sa Lushan, bývalý generál dynastie Tang, vyhlásil za cisára a založil vlastnú ríšu (dynastiu Yan) na severe Číny. Vojna trvala do 17. 2. 763, kedy bola dynastia Yan potlačená a vyhladená. Jednalo sa o krvavé masové prelievanie ľudských životov. Dynastia Yan pod vedením Lushana zabíjala veľké množstvo nevinných ľudí v okolitých provinciách a podarilo sa im za to obdobie zavraždiť až 3 cisárov dynastie Tang, kým nakoniec nebol Lushan zvrhnutý a zabitý vlastným synom Qingxuom, ktorý však nezvládol panovanie a vedenie vojny, čo prinieslo koniec rebélie a vyhladenie dynastie Yan.

smrtelne vojny 09

10. Čínska občianska vojna

Počet mŕtvych: 8 000 000

Umiestnenie: Čína

Rok: 1927 – 1950

Predstavuje sériu občianskych a revolučných bojov medzi súperiacimi politickými stranami – Čínskou národnou stranou (Kuomintang) a Komunistickou stranou Číny. Vojna začala, keď sa na čelo krajiny dostal Čankajšek (vodca Kuomintangu), čo sa nepáčilo ľavici, a tak začali medzi sebou zbrojiť. V 1934 sa na čelo Komunistickej strany dostal Mao Ce-tung a Červená armáda začala prevyšovať nacionalistov. Občianska vojna trvala až do 1937, kedy sa nepokoje ustálili z dôvodu japonskej invázie. S menšími prestávkami sa vojna dostavila v plnom rozsahu v 1946 a boje trvali až do roku 1. 5. 1950, kedy komunisti získali všetky pevninské mestá a vrcholné predstavenstvo Kuomintangu ušlo na ostrov Taiwan, kde vytvorili vlastný štát známy tiež aj ako Čínska republika. Dodnes však nebol uzavretý mier medzi týmito dvoma krajinami.

smrtelne vojny 10