Varovanie: tento článok píše žena :-). Chlapi by sa možno čudovali, keby vedeli, že si o nich často radšej nemyslíme nič, lebo máme dosť svojich starostí. Najviac sa však asi zabávame na tom, ako muži poukazujú na naše nedostatky. Niekto nám raz hovoril, že príslušníci silnejšieho pohlavia sa vedia lepšie orientovať v neznámom teréne. Častým lovom v časoch jaskynného života sa mal muž naučiť nájsť tie správne miesta, kým žena varila a starala sa o deti.



 

V praxi to dnes vyzerá nejako takto:

  1. Muž si sadne do auta a je presvedčený, že stačí poznať cieľ a mať navigáciu.
  2. Navigácia z neznámeho dôvodu nefunguje.
  3. Muž vždy vie, kde je, aj keď očividne dvadsať minút blúdi.
  4. Radšej krúži dookola, ale nezastane a neopýta sa na cestu, lebo je to „blbé“. Snaží sa na okolie (žena, poprípade deti) budiť dojem, že “on trafí, lebo nie je sprostý”.
  5. Po istej dobe začína posádka vozidla pochybovať o správnosti šoférovho smeru. Muž zvrtne debatu na to, že žena bola dlho v kúpeľni, a preto nestíhajú. Ženy sú bohužiaľ na 90 % vždy dlho v kúpeľni, preto je lepšie toto nekomentovať.
  6. Žena navrhne, aby zastavili, muž pridá plyn a na sluche mu navrie žila.
  7. Muž urobí niekoľko dopravných priestupkov a má šťastie, ak ho nezastavia policajti. Keby sa tak stalo, vybaví to žena.
  8. Keď muž po niekoľkých nešťastných pokusoch konečne nájde tú správnu odbočku, víťazoslávne príde do cieľa.
  9. Ak mešká, nezabudne zdôrazniť: „Keby si nebola toľko v kúpeľni, stihli by sme všetko!“

 

Porovnajme si to so ženou, ktorá ide na cestu do neznámeho terénu:

  1. Žena si sadne do auta a vie kam pôjde, lebo cestu si predtým vygooglila.
  2. Ak náhodou zablúdi, zastane, opýta sa na cestu, a následne príde načas do cieľa.