Keďže vydávanie a ženenie s mŕtvolami nie je niečo, čo by sme v našom západnom kúte sveta praktizovali extra často, príbeh jedinej Angličanky, ktorej nastávajúci ležal počas obradu v rakve, celkom vyniká.



Písal sa rok 1666. Dorothy Fordová bola zasnúbená s istým Williamom Streatom, rektorom miestnej farnosti. Rodina a známi sa už tešili na krásnu svadbu, ktorú dlho chystali, keď William zomrel pri tragickej nehode. (Jazdeckej nehode. Tak si viete predstaviť, že buď musel z toho koňa tak blbo spadnúť, že ho to rovno zabilo, prípadne ho kôň udupal na smrť. Ani v jednom prípade asi jeho pozostatky neboli príliš vábne.)

Namiesto svadby teda museli vystrojiť pohreb. Avšak aj napriek tomu, že Williama riadne pochovali, jeho a Dorothyni známi sa začali sťažovať na zlé sny. Nočné mory. Mŕtvy William sa im po nociach prihováral. Chcel, aby vedeli, ako veľmi si chce Dorothy stále zobrať. Ako veľmi ju stále miluje.

Slovo dalo slovo a Williama čoskoro vykopali z hrobu a jeho rakvu postavili pred oltár. Ako to už pri mŕtvych býva, ani William nebol schopný povedať manželské sľuby, ale Dorothy ich povedala. Nezachovala sa informácia, či vynechali formulku „kým nás smrť nerozdelí“, keďže v tomto prípade jasne dokázali, že ani smrť nebola dostatočne veľkou prekážkou pre ich lásku. Alebo dedičské práva. Ktovie.

Tak či onak, hovorí sa, že odvtedy už nikoho z príbuzných a známych zlé sny o Williamovi nekvárili.

Foto: fantendo.wikia.com, flickr.com