Určite pre každého horolezca je veľkým snom Everest. A to aj pre tých, ktorí sa tvária, že táto méta ich nezaujíma, pretože majú svoje „vlastné Everesty“. Slovenský horolezec Vlado Štrba sa ku svojej túžbe zdolať najvyšší vrchol našej planéty vždy otvorene hlásil. Na svoju šancu čakal dlhých osemnásť rokov. Cieľ už mal takmer na dosah, keď zasiahla „vyššia moc“. 



Vlado miluje hory odmalička, pretože v ich blízkosti vyrastal. Pochádza z Detvy  a turistika sa v jeho rodine pestovala stále. „Otec viedol turistický oddiel takmer 30 rokov. To znamená, že sa u nás doma pravidelne takmer každý víkend niekam chodilo. A nielen na jednoduché vychádzky, ale aj náročné hrebeňovky v letnom i zimnom období. Dokonca už ako 13-ročný som mal za sebou letný a zimný prechod hrebeňa Západných Tatier,“ spomína dnes už skúsený horolezec. Po skalách začal viac poškuľovať ako gymnazista a keď sa dal na vysokoškolské štúdium geológie a geofyziky, horám prepadol úplne. „Tatry, pieskovcové veže v Čechách a keď sa v 89-tom otvorili hranice, tak aj Alpy, Dolomity či dokonca Veľký Atlas v Maroku, to všetko som si jednoducho nemohol nechať ujsť. Nikdy som pritom nerozlišoval horolezectvo a turistiku. Vždy som to bral tak, že chodím na hory a snažím sa vystúpiť na daný a konkrétny vrchol,“ tvrdí Vlado.

Osudové Himaláje

Na svoju prvú veľkú expedíciu vraj nezabudne žiaden horolezec, a nezabudol ani Vlado. Jeho snom vždy bolo na vlastné oči vidieť Himaláje. A nielen vidieť, ale ich aj pokoriť. Prvá možnosť prišla, keď mal 27 rokov, teda v roku 1997, úplnou náhodou. „Môj rodinný priateľ sa na jeseň v roku 1996 vrátil z expedície na Mont Everest a ešte v deň príchodu na Slovensko som ho telefonicky oslovil, či by sa nepokúsil dohodnúť mi nejakú účasť na výstupe na veľký kopec. Čo čert nechcel, ešte v ten istý podvečer mi doma zazvonil telefón a ozval sa predseda Českého horolezeckého zväzu Jirko Novák. Vraj mu o mne hovoril môj kamarát, že by som chcel skúsiť osemtisícovku…. Skoro som na zadok padol. Povedal, že organizuje výstup na šiesty najvyšší vrch sveta – Cho Oyu (8201 m) a ja s takým ,,tatranským menom“ by som do partie celkom zapadol. A že mám na rozhodnutie tri dni,“ spomína Vlado. Nepotreboval ani minútu, rozhodol sa okamžite. A bola to veľmi vydarená akcia. Od príchodu do základného tábora až na vrchol mu to trvalo iba 16 dní. Prialo mu počasie, a tak to naplno využil.

S omrzlinami v nemocnici

Dnes má Vlado Štrba na svojom konte desiatky úspešných výstupov na najznámejšie hory sveta. Podnikol množstvo túr a expedícií, od tých ľahších až po výstupy a pokusy na spomínané osemtisícovky. S tvrdými podmienkami ráta takmer vždy a všade. „Kopce nepodceňujem, ani tie nižšie,“ zdôrazňuje. Neraz ho poriadne natrápili, no asi najviac mu dala zabrať príprava na prvý pokus na Annapurnu v roku 2004. „Na takú ťažkú stenu, ako je južná stena Annapurny, som sa vybral trénovať v januári do Chamonixu na Mont Blanc. Pri zostupe som sa pre extrémne silný vietor a hlboký sneh nestihol dostať na stanicu lanovky, a tak som musel absolvovať dosť extrémne tvrdý bivak – záhrab v snehu – pri asi mínus tridsiatich stupňoch. Ráno po vyhrabaní sa zo záveja a príchode na stanicu lanovky som zistil, že mám omrznutých desať prstov a v Chamonix som v nemocnici strávil ďalšie tri dni. Našťastie som sa však z toho veľmi rýchlo dostal a na Annapurnu vyrazil,“ spomína Vlado.

Trocha smoly, trocha šťastia…

Uplynulé dni boli pre Vlada výnimočné. Spolu s kolegom Zolom Pálom sa pokúsil vystúpiť na vrchol Everestu náročnou Boningtonovou cestou prezývanou aj Hard Way. Pri výstupe ich vo výške asi 7000 metrov zasiahla lavína a pravdepodobne kryštáliky prachového snehu poranili Zolovi oči. Zdravie kamaráta bolo pre Vlada prvoradé a ďalší výstup zrušil. Po dni čakania na vrtuľník horolezci zišli z ťažkej cesty a v jej závere im pomohli šerpovia. Vlado vždy tvrdil, že vrchol je síce vrcholom snaženia, no nie je to tá najdôležitejšia vec na svete. „Podstatné a najdôležitejšie je, aby ste sa všetci vrátili domov a mohli prezentovať ľuďom, aké to tam bolo,“ zdôrazňuje. Tentoraz to teda Vladovi nevyšlo – ako sám hovorí, mali trocha smoly, ale aj trocha šťastia. Fantastických 82 dní v Nepále sa síce skončilo, no on už teraz vie, že o rok sa vráti na miesto činu.

hora1

hora2

hora3

hora4hora5hora6

vlado

Foto: Facebook

AK SA VÁM ČLÁNOK PÁČIL, PODPORTE HO:
Mia
Riadim sa heslom ,,Ži a nechaj žiť". Ako každý správny Vodnár potrebujem slobodu, neznášam mantinely a obmedzenia každého druhu. Svoj vesmír si neviem predstaviť bez rodiny, priateľov, psa, prírody, kníh, dobrej kávy, postele a počítača. Ak by nebol počítač, postačí aj pero a papier.