Peter Chodelka má 28 rokov, pochádza zo Žiliny, ale už 9 rokov žije v Prahe. Teda vlastne, pokiaľ jeho status nie je práve „digitálny nomád“. A čo vlastne digitálne nomádstvo znamená a prečo je to také super, sa dozviete v našom rozhovore (rozprávali sme sa 26. 10. 2016).



Ahoj Peter, mohol by si sa v skratke čitateľom predstaviť?

Som internetový podnikateľ, vlastním e-shopy a affiliate webové stránky. Ďalej blogujem a teraz píšem e-book o tom, ako zarobiť na internete pomocou affiliate marketingu. V neposlednom rade som digitálny nomád.

Affiliate marketing je forma online reklamy, pri ktorej obchodníci ponúkajú prevádzkovateľom webov, tzv. affiliate partnerom, finančnú odmenu za privedenie návštevníka, ktorý na webových stránkach predajcu vykoná nejakú činnosť (napríklad nákup výrobku, služby, zaregistrovanie sa, niekedy stačí, ak zákazník vôbec na stránku príde a pozrie si ju a pod.).

Mohol by si čitateľom vysvetliť, čo je digitálne nomádstvo?

Digitálny nomád je človek, ktorý pri svojej práci nie je závislý na lokalite. To znamená, že svoju prácu môže vykonávať, dalo by sa povedať, že z celého sveta, pokiaľ má pripojenie na internet a počítač. Digitálny nomád je teda niekto, kto cestuje a popri tom pracuje.

Kde sa teraz momentálne nachádzaš?

Už tretí týždeň nomádim v Lisabone (hlavné mesto Portugalska, pozn. red.).

chodelka_peter1
Aktuálne z Lisabonu – Peter pozdravuje čitateľov Manmagazin.sk

Aké sú dojmy z Lisabonu?

Super zatiaľ, je tu pekne a teplúčko. Mesto je veľmi príjemné, ľudia tiež. Miestni tu vedia po anglicky, z čoho som veľmi prekvapený, pretože napríklad v Barcelone, kde som bol predtým, je s angličtinou dosť problém. Tu po anglicky rozprávajú aj vodiči autobusu, na pošte, na stanici, v obchode… Mesto je veľmi pokojné a veľmi sa mi tu páči. Nie veľké ani malé. Je to tu lacnejšie ako v Barcelone alebo v Malage (mesto na juhu Španielska, pozn. red.), kde som bol pred Barcelonou. Pracujeme tu z jedného fajn coworkingového centra, volá sa to Cowork Lisboa, je tam asi 100 ľudí.

Coworkingové centrum je miesto, kde za členský poplatok (spravidla už od jedného dňa), môžete využívať zdieľané pracovné miesto (ktoré vám patrí na daný – prenajatý časový úsek), obsahujúce spravidla stôl, stoličku, pripojenie na internet a sieťovú tlačiareň. Je to alternatíva ku kancelárii, nevyžaduje však žiadne počiatočné investície – prídete, zaplatíte poplatok a môžete okamžite pracovať.

Vždy na cestách využívaš služby coworkingových centier?

Coworking je pre mňa veľmi dôležitý, keď ho nemám, bývam z toho dosť nervózny. Tam sa mi najlepšie pracuje. Síce to striedam, že raz idem do kaviarne, raz do coworku a raz zostávam doma, ale mám ho vždy ako taký základ, na ktorý sa môžem spoľahnúť. Viem, že keď tam prídem, budem mať internet.

Ako dlho budeš v Lisabone?

Do decembra, ale zatiaľ neviem presne dokedy. Ešte nemám spiatočnú letenku. Na Vianoce chcem ísť domov a potom zase na zimu niekde preč. Možno naspäť do Lisabonu alebo do Ázie, uvidíme.

12471622_1681822735434757_338493168477807666_o

Od akého času pobytu mimo domova sa človek považuje za digitálneho nomáda?

Počul som taký názor, že od mesiaca, keď už si niekde, tak sa to dá považovať za nomádenie. V podstate, keď si niekde usadený a normálne odtiaľ pracuješ, si digitálny nomád.

Aký čas počas roka si na cestách?

Asi pol roka som doma a pol roka nomádim. Robím to tak, že január, február, marec a niekedy aj december som preč, najčastejšie v Ázii, apríl, máj, jún som v Prahe a potom leto alebo tak po lete som zase niekde preč. Minulé leto som bol v Barcelone, predtým v Malage.

Ako dlho už nomádiš?

Prvýkrát som išiel myslím, že to bolo 4 roky dozadu, na dva a pol mesiaca do Bulharska na Sunny Beach. A to bolo celkom vtipné, pretože tam každý chodí na dovolenku a nikto nepochopil, že čo tam robím ja. Všetci kamoši, čo boli so mnou, chceli každý deň chľastať a nedokázali pochopiť, že ja musím ráno vstať a pracovať. Potom to začalo a každú zimu som bol preč 3-krát po sebe – Kanárske ostrovy, Thajsko, Bali, Vietnam. Medzitým som bol v Barcelone a v Malage.

Čo hovoríš na Malagu, vrátiš sa tam sa ešte?

Vieš čo, pre mňa to bolo strašne malé mesto. Asi po mesiaci som sa tam už nudil, nemal som kam chodiť, čo objavovať. Ja mám rád väčšie mestá – Praha, Barcelona, Lisabon.

Chodíš na tieto nomádske cesty vyložene za teplom?

Teplo je fajn, ale nechodím vyložene len za ním, respektíve kvôli nemu. Chcem hlavne vystúpiť zo svojej komfortnej zóny a niekam vypadnúť. Dostať nové nápady, a tak, zresetovať si hlavu.

Čo je najlepšie na digitálnom nomádstve?

Všetko si vieš zariadiť podľa seba. Keď som bol na vysokej a zisťoval som, aké sú možnosti vycestovať niekde za brigádou či prácou, zistil som, že je veľmi veľa prekážok. Keď som chcel ísť napríklad do Francúzka, musel by som vedieť po francúzsky. Ale takto ako digitálny nomád môžem ísť hocikde do celého sveta, kde si poviem – pokiaľ mám na to peniaze a pokryjem si náklady. Odtiaľ môžem pracovať sám pre seba a riešiť si svoje projekty. V tomto je to super. Môžem žiť kdekoľvek na svete. Samozrejme, som limitovaný vízami, ale teoreticky, keď si to tak zoberiem, môžem žiť kdekoľvek.

10321031_859651784073220_7587299619899686857_o2

Naopak, čo je nevýhoda digitálneho nomádstva?

Keď som bol napríklad vo Vietname, bol som tam mesiac sám, takže povedal by som, že samota. A potom kamaráti, s ktorými som bol v kontakte v Prahe alebo na Slovensku, tak už s nimi nemám také intenzívne vzťahy, pretože som v postate stále niekde. Frajerku musíš mať takú, čo bude chodiť buď s tebou, alebo bude super tolerantná, takže v tomto ohľade to nie je tiež najlepšie.

Nechýba ti kontakt s rodinou?

Keď som v Prahe, tak som s nimi v kontakte viac, a keď som na cestách, tak si voláme, píšeme… Čiže v pohode.

Akú sú riziká takéhoto cestovania?

Záleží, kam ideš. V prvom rade sa snažím vyberať krajiny, ktoré nie sú nebezpečné. Môžeš ísť napríklad do stredu Afriky, kde je to fakt, že nebezpečné, tam by som ja nikdy nešiel. Nikdy nepôjdem do krajiny, kde sa budem cítiť nebezpečne. Ale inak najväčšie hrozby pre mňa sú asi nejaké choroby. Som zaočkovaný proti žltačke A aj B, proti brušnému týfusu aj  tetanu. Keď som bol v Thajsku, dostal som takú tú infekciu, ktorou si ale prejde takmer každý mimo-Ázijčan, pretože na „tie ich“ baktérie nie sú naše telá zvyknuté. Ale v podstate po troch dňoch hnačky, zvracania a zvýšenej teploty som bol fit.

Dá sa tomu predísť nejakým očkovaním?

Tejto infekcii nie. Dajú sa na to kúpiť lieky, ale až keď to máš. Kto bol v Ázii, tak si tým raz jednoducho prejde a je to.

Máš nejakú nepríjemnú skúsenosť?

V Thajsku nás chceli zbiť preto, že sme urazili ich kráľa tým, že kamarát hodil na zem bankovku, na ktorej je vyobrazený. Oni to berú veľmi vážne a osobne. Sú tam jednoducho také zvyklosti, ktoré by si si mal naštudovať. Napríklad aj marihuana, v Európe je viac-menej tolerovaná, ale ak by si si dal jointa v Ázii, môžeš skončiť do konca života v base. Treba si naštudovať zákony a miestne zvyklosti. To je všetko.

Ako dopadol ten incident s bankovkou?

Nooo (smiech). Nedopadlo to nijako zle. Bola tam menšia roztržka, ale zahrali sme, že kamarát bol opitý a urobil to nechtiac. Avšak oni boli vysoko urazení, že sme niečo také spravili. Treba si na to dávať pozor, pretože keď tam verejne urazíš ich kráľa, môžeš sa dostať aj do basy. To už nie je sranda. Treba si dávať pozor, tak ako všade… Napríklad teraz by som nešiel na Filipíny, pretože sú tam vraj nepokoje a narástla kriminalita. Ja mám rád, keď vyjdem von a cítim sa 100% bezpečne. Takto to máš na Bali, v Thajsku vo väčšine miest a viac-menej aj vo Vietname.

2015-02-09-10-46-46

Čo najhoršie sa ti zatiaľ stalo?

Na Kanárskych ostrovoch ma okradli, ukradli mi peňaženku so všetkými dokladmi. Ale to bola viac-menej moja chyba, pretože som ju mal v taške cez rameno a úplne som ju vlastne ponúkal zlodejom. Ale na Kanárskych ostrovoch je zvýšený výskyt takýchto vreckárov. Peňaženku treba mať vždy s čo najmenej vecami a nosiť ju v prednom vrecku. Som sa poučil :).

Naopak, ktoré momenty z tvojho nomádenia sú tie najkrajšie?

Keď som v zahraničí, veľmi ma bavia výlety do prírody. V Chiang Mai sme boli v pralese v odľahlej dedine, kde sme spali na posteliach z bambusu. Na Bali sme zase na skútroch prešli cez celý ostrov. Baví ma vypadnúť z mesta a isť do miest, kde nie sú turisti a kde sa len tak hocikto nepozrie.

Je digitálne nomádstvo finančne náročné?

Záleží na tom, kam chceš ísť. Napríklad Ázia vie byť veľmi lacná. Môžeš tam dokonca žiť za menšie životné náklady, ako napríklad v Bratislave. Najdrahšia vec je letenka. Na druhej strane taká Barcelona je pomerne dosť drahá. Vo všeobecnosti si myslím, že digitálne nomádstvo finančne náročné nie je, no človek musí vedieť hospodáriť s peniazmi a byť opatrný. V Ázii sa ti veľmi rýchlo môže stať, že ti vybielia účet, že ti načítajú kartu niekde nejakou čítačkou a vyberú ti ho. Takto sa to stalo trom mojim kamarátom. Treba mať viac účtov a viac kariet. Ale k tým finančným nárokom – populárna destinácia pre nomádenie je teraz napríklad Berlín a tam to už môže byť drahšie, alebo ak by si chcel ísť niekam do USA.

Koľko stojí v Ázii ubytovanie?

Záleží kde. Na severe v Chiang Mai som mal izbu v hoteli za 150 Eur na mesiac. Mesto Chiang Mai je super lokalita na nomádenie, je to tam úplne lacné, pretože nejde o turistickú destináciu – nie je tam more. Na juhu Thajska som mal hotelovú izbu za 30 Eur / deň. Čím dlhšie si na danom mieste, tým viac ušetríš za ubytovanie. Pretože ak si zoberieš ubytovanie na dva mesiace, hotel ti vie dať výraznú zľavu – treba si ju ale vypýtať a vyjednávať. Napríklad v Lisabone mám teraz izbu za 500 Eur na mesiac, čo je na Lisabon super cena.

Od akého mesačného príjmu z vecí, ktoré sa dajú robiť na diaľku, by si odporučil cestovať?

Človek by mal zarobiť minimálne tak, aby pokryl svoje náklady. Akonáhle svoje náklady pokryje, napríklad v Thajsku povedzme 500 – 600 Eur mesačne, tak nevidím problém. Digitálnym nomádstvom nemáš čo stratiť – ak ti to nesadne, aspoň si to skúsil, kúpiš si letenku za 400 Eur a ideš domov. Plus je dobré, keď máš našetrených nejakých 1000 Eur ako poistku na letenku a tak, ak by sa niečo stalo.

2015-07-09-09-27-41

Ak by som sa v tomto momente rozhodol, že chcem byť digitálny nomád a chcem začať cestovať, a mám na to vhodnú prácu aj prostriedky, ktoré destinácie a v akom poradí by si mi odporučil navštíviť?

Pre začiatok určite Thajsko. Ale Ázia nemusí sadnúť každému, niekto by chcel možno zostať radšej v Európe. Možno by som si vyskúšal ísť niekam na chatu alebo tak, ako vyskúšať, či to dokážeš. Ale keby som mal povedať „choď niekde“, tak by som povedal „choď na zimu do Ázie – Thajsko, Bali, možno Vietnam“ a potom si vždy treba vyberať také destinácie, kde sa tí digitálni nomádi združujú. Napríklad v Thajsku na ostrove Ko Lanta je výborné coworkingové centrum a tam plno nomádov. To isté platí i o Bali a Thajsku v Chiang Mai. Chodí sa aj na Srí Lanku či Filipíny, ale v oboch prípadoch je trošku horší internet a navyše na Filipínach sú teraz už aj spomenuté problémy so zvýšenou kriminalitou.

Čo by si ešte odporučil začínajúcim nomádom?

Myslím si, že pre Slováka by mohla byť dobrou skúškou a zaujímavou skúsenosťou pre nomádenie Praha, ktorá je veľmi známa a žiadaná destinácia pre nomádov z celého sveta. Za mesiac zistíš, či ti to vyhovuje, či ti nebudú chýbať kamaráti. Ono to nie je pre každého, poznám ľudí, ktorí boli týždeň v Ázii a už plakali, že chcú ísť domov, že im chýba pes a mama, a neviem čo (smiech). A keď si predstavili, že majú letenku až o dva mesiace, tak z toho úplne chytali depky. Je to úplne iný svet. V Thajsku zoberieš šľapky, kraťasy, ideš von a nič ti nechýba. U nás je to také materialistickejšie, ľudia sa chcú pekne obliekať… Je to iné. V Thajsku ľudom stačí slnko, more a sú šťastní.

Ako si vybavuješ ubytovanie?

V Európe najčastejšie cez AirBnB. Keď som sa premiestňoval v Thajsku, tak cez Booking.com. A potom ešte využívam rôzne fóra pre nomádov a aj skupiny na Facebooku – napíšem, že niekam idem a veľa ľudí mi poradí kde, čo a ako. V čase, kedy som bol vo Vietname, som sa pridal do skupiny „Ubytovanie v Saigone“ a odporučili mi hotely, ktoré ťa ubytujú dlhodobo za dobrú cenu. Na ubytovanie sa totiž pri nomádení kladú iné nároky ako pri dovolenke. Na dovolenke potrebuješ, aby bolo ubytko pekné a s dobrými službami. Pri nomádení potrebuješ hlavne dobrý internet a ticho, aby si prípadne vedel pracovať aj z hotelovej izby.

2015-02-19-17-44-26

Hovoril si, že pracuješ vždy z coworkingových centier. Môžeš vysvetliť, čo to je a akú to má výhodu? Prečo nepracuješ napríklad priamo z hotela?

Ja naozaj chodím iba výhradne do miest, kde sú coworkingové centrá. Dokonca aj ubytovanie si vždy hľadám blízko toho Coworkingu, čo je hlavne kvôli efektivite. Keď som doma, jednoducho neviem efektívne pracovať. Keď sa zobudím, som v pyžame a mám si zapnúť notebook – ja sa jednoducho necítim, že som v práci. Keď idem do coworkingu, tak sa cítim, že som v práci. Moja hlava je tak nastavená, vďaka čomu som efektívnejší.

Ďalej má potom človek omnoho väčšiu motiváciu pracovať, keď vidíš všetkých tých nomádov, ako makajú na svojich projektoch, takže produktivita a efektivita je omnoho vyššia. Napríklad, vôbec si nedovolím zapnúť ani Facebook. Na mňa je to veľký výkon, pretože v Prahe, keď som v kancelárii, stále sedím iba za Facebookom (smiech).

No a tretia vec je networking. Zoznámiš sa s mnohými ľuďmi z rôznych oblastí. V Chiang Mai sme takto spoznali týpkov, ktorí predávali na Amazone, mali veľké e-shopy alebo affiliate stránky zarábajúce desiatky tisíc dolárov mesačne. Keď sa na niekoho z nich pozrieš, pomyslíš si, že to je nejaký batôžkar v Thajsku (smiech), a potom ti povie, že má e-shop, ktorý mu generuje príjem 40.000 dolárov mesačne niekde v USA a žije v Chiang Mai za tisíc dolárov mesačne. Sú to fascinujúce príbehy a networking ja zaujímavá súčasť práce coworkingu. A keďže často chodím sám, tak Coworking je jediné miesto, kde sa zoznámim s ľuďmi.

Kupuješ si miestnu internetovú SIMku alebo sa spoliehaš iba na WiFi?

Väčšinou si kupujem, v Ázii vždy. Keď som tam, mám dva telefóny, pretože svoje české číslo musím mať kvôli klientom a SMSkám z banky stále zapnuté. Teraz v Portugalsku napríklad nemám lokálnu SIM, pretože v Európe je roaming už celkom lacný a internet v telefóne jednoducho nemám, čo je síce nevýhoda, ale zatiaľ to mám takto.

 

2015-01-10-19-55-51

V jednom rozhovore si prezradil, že keď si napríklad v Ázii, ubytovanie si pozeráš osobne a vyjednávaš cenu. Ideš sa pozrieť aj priamo na izbu?

Áno, vždy sa idem opýtať na hotel na voľnú izbu na dlhodobé ubytovanie, vyjednám si dobrú cenu a potom ich požiadam, aby mi ukázali izbu, v ktorej by som mohol zostať a tam si zmeriam rýchlosť WiFi cez Speedmeter aplikáciu. Stáva sa ale, že si odmeriaš, že internet je rýchly, no potom zistíš, že ide rýchlo iba po Ázii, ale európske stránky ti idú neskutočne pomaly. Avšak ja používam hlavne svoje univerzálne nástroje, takže mi to nevadí.

Aké nástroje používaš?

Na komunikáciu s najbližšími ľuďmi, s ktorými spolupracujem, používam Slack, potom Trello na rozdelenie úloh, Google Docs a Google Drive na okamžité zdieľanie vytvorených dokumentov, raz za čas použijem Skype. A Dropbox používam ako vzdialené úložisko dát s okamžitými prístupom pre môj tím.

Cestuješ sám alebo v skupine / s priateľkou?

Priateľku momentálne nemám. Keď idem sám, býva mi občas smutno, ale veľká výhoda je, že človek nad sebou trošku porozmýšľa a uvedomí si veľa vecí. Chcel som to vyskúšať. Vo Vietname som bol sám, v Barcelone tiež dva mesiace sám a aj v Malage sám. Niekedy idem sám, niekedy so skupinou… Vyhovujú mi oba varianty. Teraz je to ale tak, že už poznám toľko nomádov, že keď niekam chcem ísť, tak viem, že minimálne jeden – dvaja tam chcú ísť tiež, takže si to naplánujeme spoločne. Napríklad teraz mi píše veľmi veľa ľudí, či pôjdem na zimu do Thajska.

A pôjdeš?

Do Ázie pôjdem určite, ale ešte neviem či práve do Thajska. Rozmýšľame nad Thajskom – Ko Lanta, tam je fajn, nad Srí Lankou a Bali.

Na ostrove Ko Lanta je aj dobrá pláž?

Hej, dobrá. Akože to nie je taká pláž ako z katalógu, ale príjemná pláž, kde nie je veľa ľudí, v pohode voda. A hlavne je to tam maličké, požičiaš si motorku a celý deň beháš po ostrove na motorke, všade sa rýchlo dostaneš… Popozeráš mesto…. Dá sa ísť odtiaľ na výlety na rôzne ostrovy alebo zájsť do Bangkoku, to tiež nie je ďaleko.

2015-01-11-14-17-23

Prečo je pre nomádov dobré najmä Thajsko?

Pretože v porovnaní so zvyškom Ázie je tam veľmi dobrý internet, čo je tým, že Thajsko nie je ostrov, ale pevnina. Po ostrove sa totiž vždy káble s internetom ťahajú ťažšie ako po pevnine. Keď si to porovnám napríklad s Filipínami, tak to sú také malé ostrovčeky, na ktorých nie je dobrý internet. A ten je pre mňa kľúčový. Keď človek chce a potrebuje pracovať, no nemôže, je to veľmi frustrujúce. Hovorím si, že načo som sem chodil, mohol som budovať firmu a ja som tu bez internetu a môžem sa akurát tak okúpať. Potom mám z toho riadne depky. Preto vyhľadávam coworkingy, ktoré sú taká istota. Na Bali som do coworkingu chodil 2 mesiace a internet vypadol asi iba na 1 deň, aj to preto, že veľmi veľa pršalo.

Ako cestuješ v rámci danej krajiny? Napríklad v Thajsku, predpokladám, že lietadlo letí do Bangkoku…

Rôzne, autobusmi, lietadlom… Chcel som vyskúšať aj vlak, ale nakoniec som to nechal tak. A na Koh Lantu normálne loďou. Ja nie som veľmi náročný cestovateľ, môžem ísť aj celý deň autobusom, je mi to jedno.

Aké krajiny by si ešte rád stihol navštíviť?

Chcem ísť určite na Srí Lanku, len tam sa mierne obávam rýchlosti internetu. A ešte do Vientnamu, ale na iné miesto, ako som bol, pretože Saigone je taký trošku škaredý Vietnam. Chcel by som ísť viac na sever, do mestečka Danang, kam tiež chodia nomádi a je to také príjemnejšie. Mojím veľkým snom je Južná Amerika – Argentína, Buenos Aires a ešte aj Karibik – Dominikánska republika a tieto ostrovčeky. Ale tam je problém, že čas je posunutý na druhú stranu (smiech).

To máš tak, keď som v Ázii, zobudím sa a doma ešte všetci spia, takže môžem pokojne pracovať, som produktívny. Potom sa zobudia a ja už mám poobedie a komunikujem.

V Amerike je to naopak, keď sa zobudíš, všetci už pracujú, potrebujú od teba, aby si im odpovedal na dotazy, čo majú robiť, a hento, a tamto. Jediné, čo ma na tom naozaj odrádza, je posun času. Tento rok ešte nie, ale tak o dva plánujem ísť aj na tú druhú časť časového pásma :). Kamarát bol v Austrálii, tiež si pochvaľoval, ale internet tam vôbec nie je taký dobrý, akoby sme si mysleli.

Čo dievčatá, z ktorých krajín, kde si bol, sú najkrajšie?

Keď ja nie som veľmi na ázijské dievčatá, takže (smiech), povedal by som, že Barcelona. Španielky sa mi páčili asi najviac. Ale určite sú pekné baby aj v Thajsku alebo na Bali, no ja mám rád naše belošky. Avšak zase kamaráti úplne opačne, tí boli na Ázijčanky oveľa viac namotaní ako na naše baby.

Určite si „nechtiac“ zahliadol aj nejaké prostitútky – kde sú podľa teba najkrajšie?

Je tam toho dosť no… Hlavne a okolí Bangkoku. Aj v Chiang Mai sme párkrát na ne narazili. V Thajsku, keď si chceš užiť, tak si užiješ hneď, to je otázka pár minút. Každý taxikár ťa tam zoberie do nejakého nevestinca, dokonca prostitútky chodia aj po diskotékach a lákajú turistov do bordelov.

Okej, ak by si mal posúdiť – kde sú najlepšie pláže?

Thajsko, ostrovčeky. Boli sme sa pozrieť napr. na Koh Samui, tam bola veľmi pekná pláž a obrovská výhoda je, že tú pláž máš prakticky celú pre seba, tam nie je až toľko turistov. Na Bali je to skôr na také surfovanie, pláže tam nie sú až také krásne…

2015-01-15-15-24-04

Z krajín, kde si bol, kde bola najvyššia kvalita služieb?

Možno aj Bali, ktorého výhodou je to, že turizmus tam ešte len začína. Pôsobí „pôvodne“ a zároveň aj moderne.  My sme boli v časti Canggu, kde je veľa Austrálčanov, takže sa im domáci prispôsobili. Na Bali je veľa kaviarní, kde sa o teba postarajú, sú milí, príjemní. Nikto ťa z kaviarne nevyhadzuje, keď si tam dlho (smiech).

Predstav si, že nejakého človeka, ktorý má na Slovensku nejaké zamestnanie, veľmi osloví náš rozhovor a chcel by začať pracovať ako digitálny nomád. Čo by si poradil takému nováčikovi, aké kroky by ho doviedli k tomu, aby si vybudoval pasívny príjem a mohol cestovať?

V prvom rade, nech si zistí, aké sú možnosti internetového príjmu. Ono to totiž nemusí byť iba pasívny príjem. Môže robiť, ja neviem, grafiku, alebo môže programovať. Mám kamaráta, ktorý poskytoval konzultácie cez Skype – učil angličtinu a bol pritom v Ázii. To vôbec neznamená, že musí mať pasívny príjem, že by musí sám podnikať, ale musíš vedieť zarábať na diaľku cez internet. Je veľmi veľa možností. Ďalej by som odporúčal zariadiť si veľmi veľa vecí – ubytovanie, zbaviť sa nejakých záväzkov doma.

Akonáhle by som z veľkej časti vedel pokryť náklady, tak by som si vedel predstaviť, že dám výpoveď a vyberiem sa na prvú nomádsku výpravu.

Ale človek, ktorý nevie cez internet zarábať, tak to ho tam nikto nenaučí –  to sa musí naučiť ešte doma, ešte keď má prácu a ešte keď má normálnu výplatu. Ak si už vytvorí z práce cez internet taký príjem, že si vie pokryť náklady na život napríklad v Ázii, tak môže vyraziť. Môže to byť dokonca aj menej ako v Bratislave – nemusíte zarobiť 1000 Eur, možno vám stačí, aby ste zarobili 400 Eur, pretože na život Ázii to stačí. Čiže vôbec to nemusí byť pasívny príjem, môže to byť aktívny príjem. Možno človek vie dobre nejakú reč a môže začať zarábať tým, že ju bude vyučovať cez Skype. Ďalší príklad: mám kamarátku, ktorá je virtuálna asistentka. Pre Američanov robí jednoduché úlohy, napríklad „nájdi 100 firiem, ktorým môžem odporučiť tento produkt, daj mi to do tabuľky, nejako mi to zoraď a dám ti za to 10 dolárov na hodinu“. Ona toto robí, sedí v coworkingu, takto pracuje a vôbec to nie je pasívny príjem, ale je to zarábanie pomocou počítača a internetu. Ja hovorievam: kto chce, hľadá spôsoby, kto nechce hľadá dôvody. V tomto to platí 100 %. Ak človek chce, tak vždy sa nájde nejaká cesta, ako zarábať na internete. Alebo sú prípady, kedy ani nemusíš dať výpoveď v práci, ale presvedčíš svojho zamestnávateľa, že budeš pracovať na diaľku.

Mal som kamaráta, ktorý presviedčal svojho zamestnávateľa dva roky, aby mu dovolil pracovať na diaľku z Kanárskych ostrovov.

Nakoniec mu to na skúšku dovolil, išiel teda na Kanárske, pracoval odtiaľ, všetko išlo podľa plánu a odvtedy robí iba na diaľku a cestuje… Ty vlastne teda nemusíš dávať výpoveď v práci, iba si prácu vezmeš so sebou a cestuješ. Stačí zamestnávateľa presvedčiť, že budeš stále rovnako výkonný a budeš robiť svoju prácu v rovnakej kvalite. Napríklad my sme mali teraz v Lisabone človeka, ktorý je môj zamestnanec, inak normálne sedí s nami v kancelárii v Prahe, a bol si to vyskúšať na 10 dní, sedeli sme spolu v coworkingu. Jeho práca je pomocou internetu. Ak máš nejakú prácu, ktorú robíš fyzicky alebo teda „offline“, tak to nevidím až tak reálne, musíš skúsiť začať pracovať na internete, ako som hovoril, a postupne si vypracovávať internetový príjem. Je veľmi veľa ciest a možností, treba nájsť tú svoju, ktorá ti vyhovuje.

V jednom z rozhovorov o tebe som sa dozvedel, že robíš veľmi veľa vecí. Koľko je tých vecí, ako presne si delíš pracovný čas?

Mám dve firmy, jednu slovenskú a druhú českú. V slovenskej mám asi 5 projektov v českej asi 10. Okolo 15 projektov mám takých aktívnych, ktoré riešim. No a čas? (smiech) S tým trošku bojujem. Hádžem ten čas z jedného projektu na druhý. Ale skôr to robím tak, že nejaký projekt rozbehnem a potom jeho správu niekomu delegujem a ja sa zase venujem ďalšiemu projektu. Napríklad mám magazín o zdravej výžive, rozbehol som ho, venoval som mu niekoľko desiatok hodín a potom som dal celú správu magazínu šéfredaktorke, ktorá sa teraz stará o jeho chod. Zozačiatku to teda trvá dlhšie, kým to rozbehnem, ale keď niektoré veci delegujem, tak je toho stále menej a menej. Teraz sa venujem novému projektu, ideme predávať nový doplnok stravy, ktorému som venoval posledný mesiac takmer všetok čas a pomaly to už budem delegovať na ďalšie tímy – jedna firma nám robí marketing, potom tím ľudí, ktorí tam bude písať a stále budem musieť menej a menej času venovať tomu danému projektu. Ale z pohľadu timemanagementu nie som veľmi ukážkový príklad, skôr skáčem z projektu na projekt.

Čiže nemáš nejaké timemanagementové vychytávky… ?

Moja najväčšia timemanagementová vychytávka je delegácia! (smiech) Snažím sa delegovať úplne všetko…

0000004324

Na záver: 3 knihy, ktoré ti najviac rozšírili obzor?

TOP kniha o digitálnom nomádstve je Štvorhodinový pracovný týždeň od Tima Ferrissa, to bola vlastne kniha, ktorá mi zmenila život. Mne keď niekto niekedy povedal, že mu kniha zmenila život, ja som mu neveril, ale keď som si prečítal túto knihu, tak sa mi úplne celý život obrátil hore nohami – dal som výpoveď z práce a začal sa venovať internetovému biznisu. Všetko, čo som dovtedy plánoval, som po prečítaní tejto knihy úplne zmenil a začal som to riešiť úplne inak – aby som mohol popri práci cestovať.

Ďalšia knižka je Reštart. Tiež parádna kniha, kde je vysvetlené to, že nemusíš mať firmu s 20 zamestnancami, aby si mal hodnotnú a veľkú firmu, ktorá dobre zarába, ale môžeš mať firmu s 5-timi zamestnancami, ktorí môžu robiť na diaľku, ani sa vôbec nemusíte poznať a všetko si to dokážeš zmanažovať a keď si všetky procesy poskladáš a dobre nastavíš, tak ti vznikne veľký projekt, ktorý má nejakú hodnotu a ktorý dokáže veľa zarobiť.

Čítam aj motivačné knihy, napríklad Štyri dohody. Potom Mních, ktorý predal svoje Ferrari, to je veľmi pekná knižka, ktorá vysvetľuje to, že nezáleží na tých materiálnych veciach. Teraz počúvam jednu audioknižku Jak rychle zbohatnout, myslím, že to je od slovenského autora. To je tiež veľmi zaujímavé – tiež tam hovorí, že by sme sa nemali hnať za tými materiálnymi vecami, čo ja som sa kedysi asi trochu hnal (smiech), ale skôr si možno odpustiť nejaký ten luxus teraz, aby si bol potom finančne nezávislý.

Pretože naozaj aj môj cieľ nie je byť bohatý, ale byť finančne nezávislý,

aby som si mohol robiť to, čo ja chcem a mal pritom z mojich projektov dostatok peňazí, ktoré mi pokryjú náklady a ešte aj niečo ušetria. Popri tom aj digitálne nomádstvo mi do toho veľmi dobre zapadá, pretože keby som chcel byť miliardár, tak sedím niekde v Prahe budujem firmu, mám pod sebou 20 ľudí vo firme a každý deň na tom pracujem. Ale popri tom by som nemohol až tak cestovať a nemohol by som robiť to, čo ja chcem. Takže to robím tak, že spolupracujem s ľuďmi na diaľku a delegujem veľa vecí, aby som síce možno nie viac zarobil, ale hlavne, aby som nemusel nad prácou sedieť od rána do večera.

Samotný Tim Ferris v spomenutej knihe Štvorhodinový pracovný týždeň hovorí, že pasívny príjem a digitálne nomádstvo nie je pre tých, čo chcú byť milionári alebo miliardári – pretože tí naozaj nič nerobia iba 20 rokov makajú na svojom biznise, ale toto je skôr pre ľudí, ktorý chcú žiť. Ktorí nechcú čakať do dôchodku, aby nepracovali a nechcú mať 2 týždne dovolenky ročne, ale chcú jednoducho žiť naplno.

Akým spôsobom ťa môžu ľudia kontaktovať?

Môžu mi napísať na e-mail chodelka@gmail.com, prečítať si niečo z môjho blogu www.chodelka.sk, prípadne som na Twitteri pod nickom @chodlik. Ale najväčšia istota je e-mail, na ten odpoviem vždy :)

Zdroj: Manmagazin.sk | Foto: Archív Peter Chodelka

  • Manson Statham

    Znamenitý rozhovor. Veľa som zistil o takomto type práce. Ďakujem.