Prídete domov z práce a nenájdete priateľku v kuchyni ani v obývačke. Ani neviete prečo, ale rozbehnete sa do spálne a prisaháte, že keď ju nájdete s niekým, zabijete ho. V predstave ho udierate päsťou do nosa. Vtrhnete do spálne a zostanete ako obarený. Vaša priateľka naozaj nie je sama…



Ste v práci. Máte nočnú a myslíte na svoju nežnejšiu polovičku. Predstavíte si ju nahú a neviete sa dočkať rána, kedy už budete môcť byť pri nej. Medzi nohami sa vám napnú nohavice a tlačia. Najradšej by ste si hneď k nej priľahli. Pomyslíte si, že už asi spí. S nechuťou sa pustíte do práce, aby vám rýchlejšie prešiel čas. Chcete byť pri nej. A v nej. Cítiť jej vôňu, teplo a vlhkosť. A ani netušíte, že leží s vašim najväčším sokom. Ale je to naozaj tak? Alebo my muži im len nevieme prísť na meno, lebo sa nám zdá, že ich ženy milujú viac ako nás? Pripisuje sa im väčší význam, ako si zaslúžia alebo im krivdíme?