Všetci „milujeme“ vianočné nákupy s našimi polovičkami. Rovnako máme radi, keď sa náš príbytok v priebehu pár hodín zmení na Santovu dedinku šialených. No občas všetka ta obeta a námaha stojí za to a naše drahé nám to vynahradia spôsobom, aký máme najradšej.

Prvý rok spoločné Vianoce s novou frajerkou. Poviete si, že to bude fajn. Aj to bolo fajn. Vybrali sme spolu stromček, dvojmetrovú jedličku, ktorá mi vôbec, ale vôbec nedoškriabala strechu auta. Vôbec nie. Ani som nenadával.
Potom prišli nákupy ozdôb. Lesklé gule, matné, v tristo odtieňoch jedinej farby, ktoré vraj boli každá iná, no mne pripadali úplne rovnaké. Mašle, hviezdy a iné kraviny. Neveril som, že sa toľko hlúpostí môže vtrepať na jeden vypílený strom. Musí sa zlomiť v polovici, konáre takú váhu neznesú.
„Miláčik, ešte žiarovky,“ povedala a mne sa na križovatke v aute zahmlelo pred očami. Tri blikajúce svetelné reťaze za kopu peňazí ukončili, našťastie, nákup tohto šialenstva na vianočnú nôtu.
Proces presunu stromu z auta do bytu popisovať radšej nebudem. Toľko nadávok je na obdobie sviatkov pokoja a mieru nevhodných.
Prišiel rad na zdobenie. Gule a iné ohavné gýčoviny by som rozmiestnil úplne náhodne a rovnomerne. Ona používala akýsi zvláštny algorytmus, v hlave prepočítala súradnice každej jednej ozdoby a všetko, čo som niekam umiestnil ja, bolo umiestnené zle. O rozpletaní kilometrov káblov osvetlenia ani nehovorím. Mám podozrenie, že výrobca pred balením káble zámerne zamotá.
Úplne som rezignoval, zničený sadol na zem a sledoval, čo stvára. Ozdoby som nemohol už ani vidieť, tak som sa radšej zameral na ňu. Na zadok obtiahnutý v legínach, na odhalené boky, keď sa naťahovala za hornými konármi, na jej výstrih, keď sa zohla po ďalšiu z desiatok ozdôb.
„Hotovo, je perfektný! Ešte toto posuniem,“ vyhlásila víťazne a mne sa uľavilo, že je snáď koniec. Chvíľku pozerala na svoje dielo, ktoré vlastne ani nevyzeralo zle, zo štyroch uhlov odfotila a rýchlo pridala na Instagram.
Zo zeme zbierala všetky plastové obaly od ozdôb, ja som zatiaľ otvoril víno a sledoval jej zadok, kým sa zohýbala k zemi. Zátka fľaše pri otvorení vydala známy hlboký zvuk. „Ale, ale,“ otočila sa na mňa a žmurkla. „Vlastne, zabudla som ešte na dve ozdoby,“ povedala a pomyslel som si, že ma z toľkých dekorácií už definitívne porazí.
Odišla do spálne a chvíľu sa tam zdržala. Nemal som chuť zisťovať, čo tam robí, iba som čakal, akú gýčovú ohavnosť zase donesie, a tak som si iba sadol na gauč a exol pohár vína. Dvere sa otvorili a vošla späť ku mne. V krásnych červených čipkovaných nohavičkách a podprsenke. Lemované chlpatou bielou dekoráciou, niečo ako Santov odev, ibaže pre nemravné slečny.
„Odmena za to, že si dnes nefrfľal, až tak nefrfľal,“ povedala, keď si na mňa sadla a mne spadla sánka. Celodenná námaha stála za to. Za odmenu ma pretiahla, až sa mi gule ligotali. Rovno pri stromčeku, aby to malo tú správnu atmosféru.

Šťastné a veselé, páni:)

Móric
Možno potomok dobrodruha a spisovateľa. A možno nie. Meno suchára, no nemá to rád suché. Neprofesionálne platonicky zamilovaný do kolegyne Loly. Ibaže Lolou sa môže ľahko stať každá okoloidúca s úsmevom a dlhými vlasmi.