Najsvätejšia matka Cirkev má veru hriechy, za ktoré by sa zrejme nemusel hanbiť ani jeden z kandidátov na elektrické kreslo.

Na to, že morálne zásady kresťanského učenia sú pre mnohých oficiálnych predstaviteľov katolíkov podľa všetkého len populistickými frázami, sme si už zvykli. Ako inak by sme si mohli vysvetľovať ich volanie po skromnosti a pokore, zatiaľ čo sa vyvážajú na autách prémiových značiek, ktorých cena sa šplhá do nebies? Škandálov okolo luxusných rezidencií pre biskupov sme si užili tiež dosť. Možno sa na to však my, bežní smrteľníci, dívame z nesprávnej strany – oni sa len zodpovedne predpripravujú na to pohodlie, ktoré ich čaká v nebeskom raji.

Ako však správne chápať tie zákulisné reči o Vatikánskej banke, podľa ktorých má byť pasovaná za najväčšiu práčku špinavých peňazí na svete? Už naše staré matere vravievali: Bez vetra sa ani len lístok nepohne  ̶  takže možno na tom niečo bude. No keď sa na to pozriete z perspektívy drogových kartelov, obchodníkov s bielym mäsom či zbraňami  ̶  viete si predstaviť ideálnejšie krytie machinácií, ktoré majú ročne vyprodukovať miliardy eur? Potom je ľahko biskupovi kúpiť si do skromného tridsaťmiliónového domčeka pozlátenú vaňu…

Vtipkovanie na účet gazdiniek z rímsko-katolíckych fár, ktoré sa okrem čistoty izieb mnohokrát starajú aj o iné potreby zbožných mužov, sa stalo snáď aj národným folklórom. Ďalší zvolili nenápadnejšiu cestu a o zakázané chvíle rozkoše sa im možno starajú tajomníci či kolegovia zo susednej dediny. To všetko sa veriacimi ako-tak toleruje  ̶  veď sú to predsa len chlapi, ktorí iba precenili svoju pevnú vôľu prežiť celý život v celibáte, no a príroda si pýta svoje.

cirkev 1

Ale úsmev na perách nám mrzne po správach, že ruka neznámeho pána farára zablúdila pod miništrantské rúcho chlapca, ktorý ešte stále verí, že „ho“ má iba na cikanie. Učiteľ svätého písma ho však asi rýchlo vyvedie z omylu a názorne mu ukáže, čo všetko sa s tou vecou dá robiť. Možno nie raz a možno nie len jemu – úchylák v sutane má zrejme spoločenskú imunitu, nad ktorou bdie samotná cirkev. Keď sa začne na verejnosti niečo šuškať o jeho perverzných záľubách, v prvom rade ho upracú niekam do bezpečia, kde nebude na očiach a celý hriech upadne do zabudnutia.

A aká je odpoveď na prevalené škandály najspravodlivejších zo spravodlivých? Ututlávať a ututlávať. Ak sa už inak nedá, previnilcom sa ujde nejaký ten medializovaný exemplárny trest a život plynie ako predtým – starenky naďalej hádžu zo svojich biednych penzií do zvončeka papierové peniažky (drobáky asi nezabezpečia dostatočne dobrú cestu do neba) a Rím je stále plný pútnikov, ktorí si tam idú nohy zodrať.

Nechceme týmto hádzať všetkých služobníkov božích do jedného vreca. Pevne veríme, že je tu veľa tých, ktorých práca v mene desatora je aj ich presvedčením a láska k blížnemu nie len reklamnou frázou. Najmä im držíme palce, aby ten pre nás nepochopiteľný celibát prežili v plnom zdraví. A ak by ich predsa len prepadla nejaká tá neukojiteľná potreba vrznúť si: Po svete behá toľko krásavíc, pre ktoré by to bolo vítaným korením ich sexuálneho života. Nech sa teda páni vyhnú školám a domácim zvieratám.