Rímska ríša bola štátom závislým od otroctva. Systém, ktorým získavali lacnú pracovnú silu z dobytých území, bol neľudský a zároveň prepracovaný. Človek, ktorému sa podarilo narušiť stabilitu rímskej mašinérie, sa volal Spartakus, muž z Trácie, barbar, ktorý žil okolo roku 100 pred naším letopočtom.



Spartakus bol nútený zabíjať iných pre pobavenie rímskych občanov, denne riskovať život v gladiátorskej aréne. Jedného dňa sa však vzoprel a viedol obrovské povstanie otrokov proti Rímu. Tu je niekoľko zaujímavostí o tomto výnimočnom mužovi, bojovníkovi za slobodu.

1. Patril do kategórie ťažkej váhy medzi gladiátormi, tzv. murmillo. Bojoval 45 centimetrovým mečom a veľkým obdĺžnikovým štítom.

2. Ako murmillo bojoval bez akejkoľvek zbroje na hrudi a bez topánok. Mal len helmu a chrániče na ruky a nohy.

3. V roku 73 pnl spolu so skupinou asi 70-tich ďalších gladiátorov a za pomoci ukoristených kuchynských potrieb unikol z gladiátorskej školy, v ktorej bol väznený. 4483818981_e3ec6d656e_o 4. Spolu s ďalšími oslobodenými otrokmi sa vybral na sever, do Gálie (územie dnešného Francúzska). Spartakova utečenecká armáda sa časom rozrastala, najvyššie počty dosiahla okolo roku 72 pnl, a to asi 70 až 100-tisíc mužov.

5. Po úteku z mesta Capua, kde bol pôvodne uväznený, sa s ostatnými gladiátormi usídlili na vrchu Vezuv, teda na sopke.

6. V istom bode Spartakova armáda zmenila kurz a obrátila sa naspäť na juh. Bývalí otroci sa dostali až k úžine medzi Apeninským polostrovom a Sicíliou, kde uzavreli dohodu s pirátmi. Tí mali za nemalý peniaz previesť Spartaka a jeho mužov na druhú stranu úžiny. Bohužiaľ, svoju časť dohody nedodržali a nechali otrokov napospas rímskej armáde.

7. Hovorí sa, že zomrel v boji proti vojsku veliteľa Krasusa. Jeho telo však nikdy nenašli.

Zdroj: history.co.uk  | Foto: pixabay.com, flickr.com

KOMENTÁRE

Please enter your comment!
Please enter your name here