Iba nedávno sme vám priniesli exkluzívny článok so statusom mladej slečny, ktorý venovala všetkým seniorom cestujúcim v MHD. Aj napriek tomu, že nazbierala stovky lajkov a podporujúcich komentárov, mnoho ľudí na nej nenechalo nitku suchú a poriadne jej naložili. Bratislavčanka sa preto rozhodla na ne zareagovať a uviesť veci na pravú mieru. Prečítajte si jej otvorený list. Takúto reakciu by ste určite nečakali.



Jej odkaz uverejňujeme v plnom znení bez úpravy.

Milí čitatelia. (Nominatív plurálu, to ste vy lúzri nečakali čo ? :D )

Musím sa priznať, že keď som písala to priznanie počas jeden a pol hodinovej zápchy smerom domov do mobilu (Hejty za 3..2..1.. teraz), vôbec by mi nenapadlo, že to spustí takúto lavínu. Preto som sa rozhodla uviesť pár vecí na správnu mieru a čo to vysvetliť.

Keď už idete komentovať nejaký článok, mohli by ste si ho najprv prečítať CELÝ a všímať si nejaké odrážky alebo odseky. Keď sa o niečom píše v bode jedna a o niečom inom v bode dva, neznamená to, že treba zmiešať hrušky s jablkami a vytvoriť hrozno. Lebo presne to veľa z vás urobilo a ja som si pri čítaní tých komentárov len hovorila „ kde som ja ku*va toto napísala?“

Ja som vo svojom priznaní nikoho neosočila, neurazila ani nepoužila žiaden vulgarizmus. Neviem, čo vám dáva právo mi nadávať do hlupaní, sliepok a priať mi rakovinu. Skúste si to prečítať ešte raz s chladnejšou hlavou, všimnite si tie hlbšie myšlienky, nečítajte medzi riadkami a som si istá, že to pochopíte inak ako na prvýkrát, pretože ja vo svojom odkaze nefrflem, iba sa snažím pár vecí vysvetliť. Čítajte s porozumením. :)

hejty2

Moji rodičia a starí rodičia ma vychovali dobre. Učili ma k úcte a slušnému správaniu k starším, ale aj k iným ľuďom! Nepovyšovať sa nad iných, požiadať ak niečo chceme. Nepripadá mi neslušné žiadať od starého človeka slušné spávanie, ak ho aj on žiada odo mňa. To nie je žiadne žobranie a ani neslušnosť a neúcta z mojej strany k iným, ak chcem, aby sa chovali ku mne rovnako. Nepovedzte, že nie, lebo inak ste pokrytci. :)

komenty2

Ja som NIKDE nenapísala, že je v pohode nepustiť starého človeka sadnúť si v MHD a ani som neobhajovala chovanie mladých, ktorí sa v kapucách a so sluchátkami v ušiach tvária, že pri nich nestojí babka, ktorá sa ledva drží na nohách. Obhajovala som, prečo možno podaktorí z nás ťukajú do mobilu počas cesty MHD (v jednom bode) a prosila o slušné chovanie, ak si niekto chce sadnúť na naše miesto (v inom bode). Nespájala som ich dokopy! Ale to už znova hovorím o bode číslo 1 v tomto odkaze.

kaufland

Vždy pustím starého človeka si sadnúť. Urobila som to vtedy, keď babka vletela do poloprázdnej električky a bez slova si na mňa sadla, aj vtedy, keď si iná na mňa vyložila všetky kabele, pričom predo mnou boli voľné sedadlá, aj vtedy keď ma slušne požiadali, že nevládzu stáť a aj vtedy, keď sa ku mne v úplne prázdnej električke postavili dve staršie pani začali mi nadávať a búchať ma, prečo ich nepustím na to ich sedadlo.

Dokonca im sem tam cvaknem lístok keď vidím, že neudržia stabilitu alebo pomôžem vyniesť ťažkú tašku či mamičke kočík, len stačí požiadať o pomoc a hľa aj pokora a slušnosť sa nájde. A zdvihnete ruku tí, čo nezažili arogantných dôchodcov v MHD. Iste nie všetci sú takí, ale radšej babenke vynadajme do sliepok, lebo si dovolila žiadať slušné chovanie od seniorov, ktorí všetci do jedného pre tento svet urobili niečo mega dôležité a automaticky ich musíme povýšiť nad nás len preto, že sú starší a dovoliť im nám vynadať alebo nás buchnúť.

komenty

Veľa z Vás ku svojmu hejtu písalo aj to, aké majú zdravotné problémy. Neviem, či ste si to všimli, ale presne toto som sa snažila vysvetliť. Že aj my máme zdravotné problémy, čo veľa starších ľudí nechápe. Kto z Vás už nepočul vetu „taká mladá/ý a už … sedí u lekára, bolia ho nohy..“ doplňte si čo chcete. Nevysvetľovala som to len preto, aby občas pochopili, prečo si niektorí dovolíme sadnúť v MHD ale aj preto, že by bolo fajn rešpektovať nápis u lekára, že v tento deň beriem len pracujúcich pacientov, alebo aby vás uňho aspoň nepredbiehali, lebo oni majú kašeľ a musia ísť prednostne alebo vám nenadávali, keď dostanete astmatický záchvat v čakárni a keď vás sestrička chce zobrať, že sú práve na rade oni.

Aby chápali, že keď prenášate denne 30-kilové krabice 3 roky, môže sa stať, že máte problém s chrbticou, alebo že si potrebujete kde tu sadnúť počas pracovnej doby, lebo máte problémy s kolenami a nohami a nešli bonzovať šéfovi, že ste iba lenivý, aby vám dal výpoveď (áno, aj to sa mi už stalo), lebo my mladí nemáme právo a nárok, aby nám čokoľvek bolo. Byť mladý znamená byť 100% zdravý a stále plný energie !

zdravie

Dodatok pre pár špeciálnych ľudí:

Áno, nemala som čas sa stretnúť s mamou, lebo som mala veľa práce a bývam v inom meste ako ona (lebo to sa nikdy nikomu z vás nestalo, že v práci sa robili ukončovacie práce a nemali ste čas sa ani najesť), ale áno, na FB som čas mala. To bude asi tým, že som trčala hodinu v autobuse s tým mobilom, ale, aha, ja som si mala dať s mamou stretko v tej MHDčke, sorry.

skusenosti

Na záver chcem poďakovať všetkým, ktorí môj odkaz pochopili, zastali sa ma, pridali nejakú tú skúsenosť. Som rada, že isté veci nevidím tak len ja, ale že sú aj iní mladí ľudia, ktorí si zaslúžia dostať rakovinu ako ja za svoj názor. :)

Zdroj: redakcia FUNmagazin.sk, facebook.com

  • Jana

    Nuz, citat s porozumenim a nadhladom, so snahou najskor zaevidovat fakty, POPREMYSLAT, a az potom vypustit myslienku zial nie je umoznene vsetkym (ci uz pre schopnost chapania, pre nedostatok empatie, aj pre bohapustu chut sa niekde schuti vyhejtovat…)…k Tvojmu clanku asi tolko…zazila som rezke babulenky, ktore prikracali ladnym krokom 5 minut pred odchodom dialkoveho autobusu a okrikovali mladsich, ze ich maju pustit sadnut (ja s jazykom vyplazenym, 20 kg batohom na chrbte z prednasky cez mesto, aby som ako studacka usetrila nejake penziazky v akomkolvek necase 3/4 hodiny cakania na zastavke, som sa citila trochu nastvane…)..alebo dve panie v dochodku hadam od 40tky, ktore ma oznacili ako “mlada slecna, ktora nema v sebe slusnost, aby sa postavila starsim” (co mi lichoti, lebo uz mam po 30tke, ale ked vedla vas sedi dost objemny spolusediaci a na kolenach mate opat ruksak, cez ktory nevidite pred seba a autobus je na total plny, takze ani objemny pan vedla mna nemal ako vyjst), opat mam chut len a len suhlasit s povodnym clankom, ktory vzbudil take vasne. Vzdy sa postavim starsim, za co som si v bratislavskej MHD vysluzila nejeden pohlad a´la “ta je isto sedlana, nie z Bratislavy”, ale point je inde – v slusnosti, v pochopeni aj mladsich vekovych skupin a v snahe sa zamysliet nad tym, co nam dnesna doba priniesla…takze nehejtujme, radsej sa zamyslime…potom este raz…a potom snad pride pochopenie…