To je truľo, poviete si. Ale počkajte, dajte mi šancu. Prečítajte si zopár odstavcov a keď po ňom budem truľo, OK, nečítajte ďalej.



Spoznal som ju v bare. Áno, mohlo mi dôjsť, že dievča, ktoré si nechá strčiť jazyk do hrdla už po pár hodinách známosti, bude možno mierne problémový typ ;-). Ale niečo tu nesedelo. Nechcela ísť ku mne, ale nie tak na oko, ako to robia všetky ostatné, ale jednoducho sa zbalila a odišla.

Prešiel deň, dva a nič. Ozval som sa na Facebooku a naša debata smerovala skôr tam, že sa vzájomne pošleme do zadku. Asi v tom štýle, či si myslím, že ona bude kvôli mne neviem čo, a ja že sa z nej tiež neposeriem. Asi tak nejako by som v skratke zhrnul naše písalkovanie na Facebooku. Posledný výstrel padol, keď sme sa dohadovali, či pôjdeme teda spolu na festival, ako sme sa napitučkí dohodli v tom bare.

Nakoniec sme šli. No a viete, ako to na festivaloch chodí, hlavne večer po zotmení ;-), takže opäť jazyk v krku, a tak. Na festivale najväčší milenci, ručičky, objímačky – mám novú frajerku, hovorím si. O tom, že by mala byť zadaná, ani najmenší náznak. V noci sme z fesťáku išli ešte ku kamošovi na párty, odkiaľ bol iba malý krôčik k tomu vziať si ju k sebe domov.

disk1

A veruže aj šla. A poviem vám, bola to najväčšia súlož, akú som zažil za poslednééééé… obdobie :D. Myslím, že sme boli s prestávkami na jedlo a krátky spánok v posteli asi 3 dni a spravili toľko čísel, že keby to niekto zapisoval, potrebuje veľmi veľký kus papiera. Zaviezol som ju domov a na druhý deň mi prišla správa, či ideme na kávu, že mi musí niečo povedať.

Viete, čo sa deje, keď vám žena musí niečo povedať? Výstraha najvyššieho stupňa pred tsunami – tak to je nič! Vedel som, že niečo nebude v najlepšom poriadku. A tam to prišlo. Šok ako z hororového filmu a šplech presne medzi oči: „Vieš, ja niekoho mám“. A je to tu, hovorím si.

Dámy a páni, iba ja mám takúto vyj*banú smolu a priťahujem iba zadané ženské.

Ďalšie vety o tom, že bla, bla, sú spolu už cez 5 rokov, bla bla, ju to s ním nebaví a už to je celé zle, ale bla, bla. To som už niekde počul. Jej frajer bol vtedy zrovna niekde pracovne mimo Slovensko, takže to, čo sa predchádzajúce dni udialo, bolo vlastne presne ako z porekadla „Keď kocúr nie je doma, myši majú fraj“.

Mám iba zopár jednoduchých životných zásad, ale jedna z nich hovorí – zadaná baba – prúser – nechaj tak.

Po prvé, dobre vieme, že ak niekto podvedie niekoho s vami, tak potom následne je veeeeľmi veľká pravdepodobnosť, že ten dotyčný, resp. v tomto prípade dotyčná, podvedie vás s niekým iným. To je život, to neoj*beš. Po druhé, nikdy sa nepodieľaj na podvádzaní, ak to ty robíš niekomu, karma to zariadi tak, že potom to niekto iný urobí tebe.

Snažil som sa z toho vykľučkovať, ako sa dalo. Ale takto. Bola môj typ. Úžasná, krásna, múdra, pekná, čo pekná… jeb*čka! Neskutočná, ukrutne a veľmi. Takú nezbalíte každý deň. A tak som si povedal „okej, dám jej týždeň, nejako sa to vyrieši, buď ja, alebo on“. Sralo ma, že to takto vôbec začalo, pretože mi bolo jasné, že je to na hovno štart vzťahu, ale na druhej strane – hovorím si, že by sme neboli jediní, ktorí takto začali. Okej, možno sa to podarí.

Koniec koncov, z posledných rokov mám pocit, že všetci podvádzajú všetkých a každý tu spí s každým.

Prešiel týždeň a nič. „Riešim to, zlatko“ bola odpoveď. Prešiel ďalší a vzápätí ďalší. Hovorím si, že nebudem tlačiť na pílu, že do mesiaca sa to buď vyrieši, alebo… A to je to… najhoršie je, že vlastne nepoviete „čo alebo?“ Pretože se* je skvelý, vy ste namotaný ako blázon a čakáte, že babenka to porieši. Je to ako vyberať si pol roka auto, potom naň pol roka čakať a keď už v ňom sedíte a je „vaše“, tak vám povedia, že má nejakú drobnú vadu, či ste ochotný ešte počkať, lebo musia vymeniť nejaký kus. Ste, ku*va! Je to vaše auto, do p*če! Ste ochotný čakať na toho miláčika celý život, to auto ste už ovoňali, pomojkali, vy ste s ním prešli prvé kilometre – je vaše!

A tak čakáte aj na babu, samozrejme, medzitým sa tajne stretávate (pričom hlavná náplň práce je „sex“), čo je vlastne také zaujímavé dobrodružstvo s určitou príchuťou zakázaného ovocia, ale popritom vás to začína riadne hnevať. Už ani nie to, že nie je vaša – lebo vás upokojuje, že „ona vlastne u neho len býva, že spolu vôbec nie sú a už vôbec spolu ani nespávajú, ani nič“. Ale začína vás srať aj to, že ju nemôžete na verejnosti chytiť za ruku, objať, jednoducho – dať všetkým chlapom naokolo najavo – táto kosť patrí iba mne! Nemôžete, lebo vlastne nepatrí. Vôbec vám nepatrí, iba ju kefujete…

hnev

A tak prejdú tri mesiace, štyri, päť a vy si poviete -“do pi*e – pol roka, ja to s ňou takto ťahám pol roka! No tak to teda nie!” Ale potom vám napadne: mali by ste medzitým inú? Pravdepodobne nie, pretože sa vám nikde nechce chodiť – čo je, samozrejme, zapríčinené tým, že máte určité veci pravidelne, ale hlavne až-až, tak načo by ste niekam chodili. Vo voľnom čase sa venujete hlavne svojej kariére a koníčkom.

Ale je tu ešte jedna vec. Začínate si uvedomovať obrovské výhody takéhoto vzťahu. Napríklad? Nikto vás nekontroluje, nekomanduje a hlavne ani nemôže byť s vami 24/7 v kontakte ani len cez Facebook! To je cool, pretože viete perfektne plánovať svoje voľnočasové aktivity a nikomu to nemusíte obhajovať – sú dni, kedy je ona s ním „lebo musí“ a vy máte fraj. Celý deň playstation, žúrka u vás doma a prídu aj nejaké neznáme babenky. Podvediete ju? No a čo, veď ona „vás podvádza“ technicky nonstop. Vlastne ju nemôžete podvádzať, pretože to nie je vaša frajerka… Čo platí ale vlastne aj opačne – ani ona vás nepodvádza… Hmm :/.

A tak nejako spohodlniete a začnete sa na to pozerať z tej lepšej stránky. Ale zrazu – blíži sa vaše prvé „výročie“ – viete to presne, pretože ten festival, na ktorom ste sa prakticky dali dokopy, sa koná raz za rok v rovnaký čas, takže príde isté zamyslenie sa – rok? P*či…

A tak jej prvýkrát dáte ultimátum: „Zlatko, „sme spolu“ už rok a mne to takto naozaj vadí, už by som chcel normálny vzťah a bla, bla… dávam ti tri mesiace na to, aby si to vyriešila, inak jednoducho končím“. Prvýkrát vidíte v jej očiach ten strach – dali ste jej ultimátum. Vtedy som nevedel, čo to znamená, no dnes už viem. Ale nepredbiehajme.

Co nehovorit v posteli

Viete, čo je ale strašná haluz na týchto ultimátoch – dedlajnoch? Že ste ho technicky vzato nedali jej, ale vlastne sebe. Pretože ona, ak to nespraví, tak nemusí urobiť nič, ale ak to naozaj nespraví – nerozíde sa s ním – tak vy musíte byť ten necitlivý hajzel, ktorý povie: „je koniec“. Poviete si, veď som jej dal jasné ultimátum, musí to spraviť, hádam nechce, aby ste sa rozišli. Nechce, ale nerozíde sa. A vy nechcete tiež. A rozídete sa?

Prišiel deň D. Vedeli sme o ňom, ale nemal som odvahu sa opýtať „čo je nové v našej veci“. Tvárite sa obaja, že tento dedlajn neprišiel, pretože ani jeden z vás nemá gule o tom hovoriť. A tak prejde ďalší polrok, až ste zrazu spolu bezmála dva roky a definitívne si uvedomíte, že toto sa nikdy nevyrieši. A hlavne – po dvoch rokoch vzťah trošku, rozumej výrazne, zovšednie. Najmä ak ste si všetky tie pekné veci na začiatku nemohli užiť z plných pľúc – všetko bolo iba také polovičné, rýchle a vlastne povrchné, aj keď, musím povedať, že zároveň veľmi intenzívne a hlboké.

Tento príbeh sa pred niekoľkými rokmi skončil plačom, slzami a výčitkami. Hádajte, z ktorej strany… Jasné, vždy ste ten kretén vy…

PS: Dodnes je s ním :D

Marko
Dievčatá, sex a vzťahy vs. šport chľast a zábava. O tomto píše náš redakčný playboy Marko. Na otázku či mu nejaké dievča povedalo nie, odpovedal, že veľa dievčat povie najskôr nie :)