Ako vzniklo umelecké meno Zuzana Rossi?



Podľa moto pretekára Valentina Rossiho. Začalo to iba zmenou mena na Facebooku, neskôr som ho začala používať ako umelecké meno a nakoniec mi to tak prischlo, že už pre väčšinu ľudí som Zuzana Rossi a moja agentúra sa volá Rossi Strip.

Odkiaľ pochádzaš?

Z okolia Nitry, tam aj stále bývam.

Čím si chcela byť v detstve?

Odjakživa som chcela tancovať. V detstve som, samozrejme, nerozmýšľala nad kariérou striptérky (smiech), ale určite som chcela byť tanečnica.

Čo na to rodičia, že si striptérka?

Neriešia to. Sú radi, že som šťastná.

Striptíz ťa robí šťastnou?

Áno, veľmi, ja si ani neviem predstaviť, že by som robila niečo iné. Peniaze nie sú prvoradá motivácia, v prvom rade je pre mňa to, že ma to baví a napĺňa, že som šťastná, že to môžem robiť.

Depositphotos_40006375_originalPrečítajte si tiež:

Rozhovor s nymfomankou: „Sex je pre mňa viac ako spánok, potrebujem ho!“

 

Odsudzujú ťa za to ľudia?

Stáva sa to. Ale najväčší problém je, že si ľudia mýlia striptérky s prostitútkami a myslia si o mne, že som prostitútka, hlavne Slováci, ale s tým treba rátať.

Ako si sa dostala k striptízu?

Zavolala som na inzerát. (smiech) Vždy som chcela byť tanečnicou a mala som pred osemnástkou,  premýšľala som, čo budem robiť. Riskla som to a dostala som sa do striptízového klubu v Bratislave, kde som začínala. Baby ma zaučili, začiatky boli ťažké, nervozita, všetko.

Nerobila si predtým napríklad gogo tanečnicu?

Nie, ani nič podobné :-)

Ako často teraz vystupuješ?

Každý víkend. Väčšinou to začína už vo štvrtok, potom piatok, sobota a niekedy nedeľa. Ostatné dni mám väčšinou voľno.

Kde ťa môžeme najčastejšie stretnúť?

Najčastejšie robím súkromné akcie, ako sú rozlúčky so slobodou, narodeniny, firemné oslavy, vianočné večierky a podobné veci. Každé leto vystupujem na všetkých možných motorkárskych zrazoch a hudobných festivaloch. Na diskotéky chodím tiež, ale záleží od ich programu, kedy ma zavolajú.

IMG_9478

Ako to na teba vplýva, keď vystupuješ a pozerajú sa na teba desiatky až stovky nadržaných chlapov?

Ja to úplne milujem! (smiech)

Správajú sa chlapi nejako nevhodne?

V drvivej väčšine je všetko v poriadku. Skôr ženy sú v tomto pri pánskom striptíze omnoho horšie. Sú o dosť odviazanejšie a problematickejšie. Najradšej by všetky vybehli tam hore za tým chlapom a tancovali s ním. (smiech) Pri dámskom striptíze sa chlapi nemôžu dotýkať striptérky počas vystúpenia, môžu sa iba pozerať, no ak sú tam aj dievčatá, tým to dovolím  ̶  je to také neškodné. Chytím jej ruku, dám si ju na prsník. Ale chlapi sa ma aj tak väčšinou boja dotknúť.

Čoho sa boja?

Napríklad ak tam majú frajerku, tak sa boja jej reakcie. Často sa mi stáva, že iba prejdem okolo nejakého chlapa, čo tam stojí, keď tancujem a hneď sa k nemu postaví baba  ̶  akože „on je môj“, ako keby som ho ja potrebovala do života. (smiech) V očiach tých dievčat som po väčšinou automaticky k*rva, okamžite „vedia“ celý môj životopis a už som taká a taká… To je slovenská mentalita.

IMG_1638

Vyberáš si z publika aj takých, ktorých si zoberieš „na scénu“?

Áno, na diskotéke si vždy niekoho vyberiem v rámci programu a robím tam s ním show.

A spolupracujú, alebo sa tiež boja?

Niektorí spolupracujú a niektorí sú už takí opití, že sa s nimi už proste nedá pracovať. On si ide, kam chce. (smiech) Ja ich potrebujem navigovať, že „tu sa postav, tuto seď“. Niektorí, keď si vyberiem zle (smiech), tak je s nimi ťažko pracovať. Samozrejme, vysvetľovať im, že sa nemôžu chytať, musím stále dokola.

Takže najväčší prúser je, keď sú opití?

V podstate áno, ale niekedy sa vedia tí opití správať lepšie ako tí triezvi, to je vždy inak. A tiež to záleží aj od mesta, kde sme.

Tak to nás zaujíma, kde sú najväčší hulváti?

V Trnave a Nitre. (smiech) Istú dobu som povedala, že do Trnavy už ani nepôjdem tancovať. Na Bratislavu napríklad každý nadáva, že akí sú tam arogantní ľudia, ale v Bratislave sa mi vystupuje najlepšie, pretože tam sú ľudia na to zvyknutí  ̶  vedia, čo je show. A Banská Bystrica je tiež super, tam sú úplne milí ľudia.

IMG_1777

Ako sa striptíz rozdeľuje?

Je americký striptíz, keď tanečnici na konci vystúpenia zostávajú nohavičky. Ten však na Slovensku vôbec nie je žiadaný. Tu je to tak, že ak striptíz, tak poriadny, čiže klasický :-).

Rozdeľujú sa nejako aj striptérky?

Sú striptérky, ktoré tancujú v striptízových kluboch a venujú sa hosťom. Tieto tanečnice nemajú potrebu až tak veľmi investovať do kostýmov a pokiaľ chcú zarobiť, musia sa s klientmi rozprávať a „vytiahnuť“ z nich čo najviac peňazí. Čo niekedy naozaj nie je jednoduché. Navyše, sú také malé bútľavé vŕby. Klienti sa tam chodia často vyrozprávať o problémoch. Striptérky, ktoré robia show na akciách, čo robím aj ja, nemusia s nikým príliš debatovať. Samozrejme, s klientkami pokecajú, pofotia sa, ale tam to je viac o tej show a o tom, čo predvedú.

Ako spoznáme profesionálnu striptízovú tanečnicu?

Dá si záležať na kostýme, ten je veľmi dôležitý. Musí byť 100 % upravená a venovať veľkú pozornosť  človeku, pre ktorého to bolo objednané ako darček. Ak robím napríklad rozlúčku so slobodou, tak sa venujem tomu človeku, povyzliekam ho, pooblievam ho, urobím zábavu, urobím show, aby bola sranda, tam je to o tom.

Je nejaká svetová tanečnica, o ktorej vieš, že je špička vo svojej oblasti?

Áno, aj keď ona nie je striptérka v pravom slova zmysle, ale je skôr „burleska“ (kabaretná účinkujúca v ľahko erotickom vystúpení). Tie neodhaľujú úplne ani prsia, ale majú na nich také nálepky, a nohavičky im zostávajú. Volá sa Gynger D’Nyle. Kostýmy si sama šije a je na nej vidieť, že do toho dáva všetko. Žije robotou presne ako ja. Ja keď som doma, tak stále premýšľam  ̶  akú urobíme novú show, nový kostým, hudbu, čo by sme mohli nové vymyslieť.

DSC_7105 copy

Chodíš na erotické festivaly alebo výstavy?

Nie, pretože tam je to už veľmi vulgárne. Tam tancujú pornoherečky a prostitútky a ja som zástanca toho, že sa to nemá pliesť. Ja som iba striptízová tanečnica, nič viac. Striptíz nie je o rozťahovaní nôh a o ukazovaní rozkroku. Má to byť ľahko erotické a má to vzbudiť u mužov fantáziu. Na toto si dávam pozor, aj keď prijímam nové baby a toto zásadné pravidlo musia dodržovať, inak letia.

So žiadnym klientom si sa nikdy nevyspala?

Pokračovanie doteraz na manmagazin.sk nezverejnenej časti rozhovoru: Pikantný rozhovor so striptérkou Zuzanou Rossi

(Kontrolný pohľad priateľa  ̶  pozn. redakcie). Nie, nikdy. (smiech)

Kde berieš inšpiráciu na vystúpenia?

Najčastejšie sú to hlavne hudobné videoklipy  ̶  tam sa inšpirujem ohľadom kostýmov a choreografie. Mám aj svoju choreografku, ktorej dám hudbu a ona mi na danú tému vyskladá choreografiu.

Mávajú zákazníci otázky ohľadom toho, či sa môžu po vystúpení s dievčaťom vyspať?

Stáva sa to, ale až na mieste, pýtajú sa či sa „nedá niečo viac“, alebo či nemôžeme zostať, ale vždy sa stretnú s negatívnou odpoveďou.

Stáva sa, že keď vystupuješ na diskotéke, chlapi ťa tam balia?

Hej, veľmi často.

Ako to skúšajú?

Väčšinou to skúša ten, ktorého si vytiahnem  ̶  ako už tancujem, tak mi medzitým niečo rozpráva, ale ja to už ani nepočúvam, ja sa iba priblblo usmievam. (smiech)

A čo rozprávajú?

„A ty si taká super, si nádherná, si krásna“… a proste tie klasické kecy  ̶  komplimenty. Či ma môžu pozvať na drink. Taká klasika, ale nie sú drzí.

IMG_9440

Ani po tom sa nestáva, že niekto príde a chce ťa baliť?

Ja sa potom premiestnim do priestoru, kde sa prezliekam a odchádzame preč, čiže sa už s nimi veľmi nemám šancu stretnúť. Málokedy zostávam na tej akcii, kde vystupujem. Ale sem-tam prídu do šatne a chcú sa odfotiť, tak s tým, samozrejme, nemám problém.

Počul som o nejakých slovenských dievčatách, ktoré vraj chodia do zahraničia robiť „konzumné spoločníčky“. Vysvetlíš nám, čo to je?

V niektorých striptízových baroch sú takzvané spoločníčky. Ale nie spoločníčky ako prostitútky a nie sú to ani striptérky. Ide o to, že keď prídu klienti, tak si k nim baba sadne, je normálne v civile oblečená, má na sebe, samozrejme, niečo sexy. Objednáva si drinky, ľudia sa s ňou rozprávajú, jednoducho klienti na ňu míňajú peniaze a ona im robí spoločnosť. Keď už chcú súkromný tanec, tak na to sú tam potom striptérky. Takže sú to vlastne dievčatá, ktoré sú tam preto, aby sa s nimi rozprávali. To sú tzv. „konzumky“. Takéto dievčatá sú zaplatené aj na slovenských diskotékach, len o tom nikto nevie.

Prosím?

Predstav si, že ja teraz tak, ako som tu (je oblečená celkom sexy  ̶  pozn. redakcie) pôjdem na diskotéku a balím chlapov s tým, že sa nechávam pozývať na drinky. A za to sú tie dievčatá platené. Je ich tam vždy takých 5-10 „nasadených“ agentiek :-) Ale všetci si, samozrejme, myslia, že sú to normálne dievčatá, ktoré sa prišli zabávať. A chlap automaticky príde: „No čo, dáš si drink?“ (smiech)

Kde to takto funguje na Slovensku?

Na každej väčšej diskotéke skoro v každom meste. Povedala by som, že ich má každá lepšia diskotéka :-)

To si zo mňa robíš srandu?! Ale veď ja chodím na diskotéku aj do Bratislavy, aj do iných miest a nikdy za mnou žiadne „len-tak“ neprišli.

Nie, ony neprídu. Ony proste len poškuľujú po chlapoch alebo tancujú a chlapi si ich vyhliadnu a potom prídu za nimi a chcú ich na niečo pozvať. Ide čisto o tržbu, aby tam chlapi zostali a pili tie drinky s nimi. O nič viac. A funguje to :-)

DSC_7051 copy

Je v nejakej krajine zakázaný striptíz?

Fúha, to neviem. Ale čo je zaujímavé, napríklad v Rakúsku nie sú striptízové podniky. Sú tam iba normálne podniky barového typu, ktoré celý týždeň fungujú ako klasické bary, ale v piatok a v sobotu tam prídu jedna-dve tanečníčky urobiť striptízový program. A čo je tiež zaujímavé, Rakúšania nemajú záujem o privátny striptíz, ani sa to tam neponúka. Baby zatancujú 3-4 krát za večer a idú domov.

Prečo nemajú záujem o privátny striptíz?

Rakúšania a Nemci sú strašní úchyláci (smiech), takže oni nechcú tanec, im je to zbytočné, oni chcú sex.

Najväčší trapas, ktorý sa ti stal?

Na jednom motorkárskom zraze. Ono je to trapas aj najlepší zážitok zároveň. Robila som vystúpenie na vlečke od traktora (smiech) a ako tancujem, zrazu vypadli poistky, takže zostala tma a ticho. Chlapi sa vynašli, naštartovali dve motorky, zapli svetlá a dotancovala som na zvuk motoriek, ako pridávali plyn a dymili, na to som tancovala. Bolo to milé.

Najvtipnejšia príhoda?

V podniku som išla robiť privátny striptíz, ten sa väčšinou robí iba za takým závesom, aby ochranka videla, či sa nenechám chytať a tak. Išla som sa predtým nachystať do šatne a keď som tam vošla, chlapík tam sedel už iba v ponožkách a nadšene čakal, čo sa bude diať. (smiech)

Najčastejšie netradičné požiadavky?

Často sú požiadavky, aby som ho čo najviac zbila. Ale to robím už v rámci show automaticky, takže ho zbijem, či to chce alebo to nechce. (smiech)

A úplne najnetradičnejšia požiadavka?

Mala som požiadavku, aby som cele vystúpenie, ktoré trvá asi 15 minút, sedela na chrbte zákazníka a on ma bude voziť ako na koni. (smiech) Takže som sa ani nevyzliekala, len ma vozil po štvornožky ako kôň. A pritom, samozrejme, vydával zvuky ako kôň…

Najúchylnejšia požiadavka?

Jeden, ktorý si zaplatil striptíz v klube s tým, že si zoberiem so sebou viac párov topánok a nič iné nechcel, len aby som sa pred ním prezúvala. (smiech)

Najnepríjemnejšia udalosť, na ktorej si robila striptíz?

Rodinná oslava, kde boli deti. To mi bolo fakt proti srsti. Keď som to videla, tak moja okamžitá požiadavka bola, nech počas vystúpenia deti niekam „upracú“. Boli to asi 4-5-ročné deti, ktoré už čo-to vnímajú, vtedy sa mi to dosť „bridilo“, tancovať tam pred nimi. Určite som odtiaľ nešla s dobrým pocitom.

A najbizarnejšia udalosť?

Raz som prišla na súkromnú akciu a dozvedela som sa, že je to gynekologický kongres. Tak to mi prišlo také bizarné, že čo už môže gynekológov s dlhoročnou praxou zaujímať na striptérke? (smiech)

Najmilšia požiadavka od zákazníka?

Tiež som vtedy ešte tancovala v klube a zákazník prišiel prvýkrát v živote do strip klubu. Po asi hodine, čo sme kecali pri drinku mi povedal, že som príliš inteligentná a milá na to, aby som tam pracovala a tak išiel do bankomatu, vytiahol vtedy ešte na slovenské koruny 15 000 SK, položil mi ich na stôl a jeho jediná podmienka bola, že sa prezlečiem do civilu, dám si s ním ešte jeden drink a pôjdem domov. Sama, samozrejme. Proste len chcel, aby som išla domov a nepracovala. (smiech) Bolo veľa klientov, čo mi pchali obrovské prachy za podväzok, keď som tancovala, ale toto mi tak utkvelo, pretože to bolo pekné gesto od človeka, čo ma poznal maximálne dve hodiny  :-)

DSC_6990 copy

Čo ťa na tejto práci najviac baví?

Zbožňujem tú reakciu publika, tlieskanie, výskanie, rev, hukot. To je to najlepšie a to mám veľmi rada.

Čo ťa baví najmenej?

Stáva sa, že niekde prídem a nedá sa pustiť moja hudba. Musím teda tancovať na niečo, čo mi pustia, a to už nie je ono. Ja to veľmi prežívam, aj tú hudbu a vtedy ma to baví. Preto aj často mením hudbu.

Ako si „dobíjaš baterky“?

Spím, a veľa. (smiech) A máme dvoch psov, chodíme s nimi na prechádzky. No a potom si hľadám  hudbu, na ktorú budem tancovať.

Ako ste sa spoznali s priateľom?

Kamaráti chodili so mnou na vystúpenia ako šoféri a doprovod. Môj priateľ bol vtedy ich kamarát a keď niekedy nemohli, tak zaskočil. Neskôr som mnou chodil na vystúpenia ako šofér, no a potom tie dlhé rozhovory pred naším barákom po práci… a ďalej to čitatelia isto poznajú ;-)

Ako si zabezpečuješ kostýmy?

Dávam si ich vyrábať u môjho špeciálneho dizajnéra, ktorého som objavila prednedávnom. Predtým som si objednávala z internetu, s tým, že som si tam vždy nechala niečo dorobiť, alebo som si niečo k tomu dokúpila, aby to bolo zaujímavejšie.

Za čo si vyhodila najviac peňazí?

Za moje prsia. A znova vyhodím. (smiech)

Je nevyhnutné mať umelé prsia?

Nie, určite nie, ale ja som nemala skoro žiadne prsia, takže u mňa to bolo nevyhnutné.

Spoznala si počas práce nejakých zaujímavých/známych ľudí?

Spoznala som veľa zaujímavých ľudí. Za tie roky je toho kvantum. Patria tam aj naše slovenské celebrity, ktorým chodím tancovať, no mena prezrádzať nebudem ;-)  Ale je ich viac než dosť. Každopádne, som vďačná za každé jedno vystúpenie, či už to je obyčajný človek, alebo niekto známejší. Vážim si každú jednu zákazku a som vďačná a šťastná, že sa nám klienti vracajú a stále si ma pýtajú na svoje akcie. To je vždy to, čo ma poteší a vďaka čomu viem, že robím dobre to, čo robím.

DSC_5750-Edit

Rozmýšľaš už aj nad rodinou, deťmi?

Zatiaľ nie, nemám vzťah k deťom. Mám ich rada, pokiaľ nie sú moje. (smiech) Ja sa s nimi pohrám, ale vadí mi, keď kričia, keď sú hlučné a neposlúchajú. Keď chodíme do parku so psami a vidím tých rodičov, ako si nevedia ustrážiť svoje deti a ono to tam výska a ja som z toho nervózna, takže tak.

A plánuješ ich v budúcnosti?

Určite áno, chcem mať niekedy deti, ale neprišiel ten môj čas, že by som sa na to cítila.

A keď sa potom tvoje deti náhodou dozvedia o tvojej práci…?

Nemám s tým problém, ja si nemyslím, že robím niečo zlé, niečo odsúdeniahodné. Ja si myslím, že dnes je nahota úplne obyčajná vec, pred pár rokmi to bolo niečo, čo ľudia odcudzovali, ale dnes si už myslím, že to je úplne normálna vec. Nahota je v novinách, v časopisoch, v televízii, je to všade. Vyzlieka sa hocikto. Ja milujem tanec a milujem vyzliekanie. Keď som na dovolenke a môžem sa opaľovať vyzlečená, tak som vyzlečená. A mojou prácou som vlastne spojila dve veci, ktoré milujem. Navyše za to dostávam dobre zaplatené. Niektoré dievčatá sa napijú na diskotéke a spravia to zadarmo, alebo horšie veci za vodku s džúsom, takže ja si myslím, že som okey :-)

Čo si vo všeobecnosti myslíš o tom, ako je tvoje povolanie odsudzované?

Dnes ľudia odsudzujú striptérky alebo aj prostitútky a na druhej strane, z pornoherečiek sú celebrity. Pritom tá pornoherečka robí presne to isté a ja si myslím, že ešte aj horšie. Iba je verejne a mediálne známa, médiá z nej spravia celebritu, známu osobnosť. Každý ju uznáva, každý ju „zbožňuje“. A pritom robí presne to isté, čo tá prostitútka. No a ja s nikým nespím, iba tancujem a na konci som nahá :-)

V ktorom filme je najlepší striptíz?

Tanec v modrom pokušení.

Máš nejaký kariérny sen?

Byť najlepšia striptérka na Slovensku a mať najlepšiu striptízovú agentúru na Slovensku.

Ako sa to meria? Kto je teraz najlepší?

(smiech) Nemeria sa to nijako, ja chcem mať taký svoj vnútorný pocit, že som najlepšia. Stále mám pocit, a to si myslím, že je dobre, že do toho nedávam všetko a že viem, čo treba zlepšiť, na čom treba zapracovať. Najväčší kritik je, samozrejme, môj priateľ. Stále teda pre to niečo robím a vymýšľam niečo nové. Kým si nepoviem, že „teraz je to dokonalé“, tak dovtedy neprestanem a nedám si pokoj. A kedy to bude, to neviem, ale nebude to asi nikdy (smiech), pretože človek nebude so sebou nikdy spokojný :-)

Neexistujú žiadne súťaže?

Vlastne dobre, že sa pýtaš, práve pred dvoma týždňami sme sa vrátili so súťaže Queen of Strip, ktorá sa konala v Prahe, na ktorej som sa umiestnila na druhom mieste spomedzi 40 dievčat z rôznych krajín, ako napríklad Belgicko, Nemecko, Maďarsko… Takže na to som patrične hrdá.

Keď sa obzrieš späť, aká bola tá cesta od 18-ročnej striptérky až po dnes 27-ročnú majiteľku striptízovej agentúry?

Celý život som bojovala za to, aby som dosiahla svoje ciele a viac-menej všetky som dosiahla, aj keď ma to stálo veľa síl. Cesta za snami bola veľmi tŕnistá a veľakrát som to už chcela vzdať, no nevzdala som a som tu. Možno to znie ako klišé, ale prešla som takými vecami, že v mojom veku je priam až neuveriteľné, čo všetko som musela v živote preskákať, aby som bola tam, kde som dnes.

Čo ťa na celej tej kariére na Slovensku najviac hnevá?

Ľudia na Slovensku sú neprajní a majú sklon hádzať polená pod nohy. Našťastie, mám dostatok síl na to, aby som sa pri každom potknutí postavila a išla ďalej, takže už som na takéto veci vytrénovaná. Každopádne žijem životom, kde sa venujem sebe, svojim blízkym a neriešim, ako uškodiť druhým. A tento štýl života by som odporúčala žiť všetkým tým neprajníkom, pretože práve to je znak spokojného a plnohodnotného života. Keď nemáte potrebu riešiť zákernosti, ale máte vyplnený čas radosťou vo svojom živote.

Máš pred sebou ešte nejaký nesplnený súkromný sen, životný cieľ?

Mám ešte jednu takú vec, ktorú by som chcela docieliť. Či už popri svojej tanečnej kariére, alebo pri hocičom, čo budem v živote robiť, chcem mať útulok pre postihnuté zvieratá. Myslím také bez nohy, prípadne slepé alebo inak postihnuté. Nie je to vec, na ktorej by som zarábala, je to sen, ktorý si plánujem splniť a venovať tomu všetok svoj voľný čas, keďže zvieratá nadovšetko milujem a takéto centrum tu na Slovensku veľmi chýba…

AK SA VÁM ČLÁNOK PÁČIL, PODPORTE HO:
Ondrej
Šéfredaktor a zakladateľ. Stará sa o štruktúru magazínu, robí väčšinu hlavných rozhovorov, technologických a auto-moto článkov. O to, aby boli naši čitatelia spokojní sa stará osobne a dlho do noci odpovedá na ich e-maily a správy na Facebooku.