Možno sa mi budete čudovať. Asi určite. Veď sadnúť si s človekom ako je Ivan a kutrať v najhlbších zákutiach jeho mysle, to chce určite dávku sebazaprenia. Ja som to spravil zo zvedavosti. Tohto človeka som spoznal náhodou. Pri stopovaní. Verte mi, nebolo mi všetko jedno, keď som medzi riadkami vyčítal, čo je zač. Povedal som si, že málokto má takú možnosť (ako ja) zistiť podstatu podivného správania takýchto jedincov. Skúsil som to teda a navrhol som mu pár stretnutí.



Mal by som varovať tých, ktorí majú slabé žalúdky. Toto nebude článok pre padavky. Sám som sa musel poriadne zaprieť, aby som sa dal do písania. Mnohé veci z Ivanovej mysle pre mňa zostanú nepochopené naveky. Chcem len dodať, že žiadna z jeho odpovedí nie je významovo ani nejako inak upravovaná.

Ako som už povedal. Ivana som spoznal pri stopovaní. Potreboval som sa dostať z Prahy na Slovensko a po hodine čakania na výpadovke pri Chodove mi zastavil bavorák. V autách sa nevyznám, nie som schopný udať bližšiu identifikáciu. V bavoráku sedel on. Blonďatý týpek, niečo okolo tridsiatky v perfektnom čisto čiernom saku a modrej kravate. Dokonalý príklad seriózneho človeka. Zdanie klame. Ivan nieje ani trochu seriózny. Narodil sa v Beroune, žije v Prahe. Má manželku a dve dcéry. Budem ho citovať a napíšem, že ich nadovšetko miluje. Napriek tomu, kdesi vzadu v jeho mysli sedí ukryté malé, špinavé tajomstvo. Je ich vlastne viac. Je to riaditeľ istej firmy. Peňazí má veľa. Ako sme tak kecali cestou do Brna, najprv o politike, o športe a potom o ženách. Skĺzol po povrchu k se*u a potom k drsnejším témam. Priznávam, nebolo mi všetko jedno, predsa len, asi to nie sú veci, ktoré chcete počúvať od cudzieho človeka, v cudzom aute. Vyšlo z neho, že je voyeur, miluje sado-maso, je bisexuál…. ale nebudem všetko prezrádzať dopredu. Všetkému sa budem venovať postupne. Kým ma v Brne vysadil, vymenili sme si e-mail a ja som sa s ním dohodol na stretnutí za účelom interview. Vidím, ako všetci, čo toto čítajú, krútia hlavami a šepkajú…. idiot alebo samovrah.

Vyšlo z neho, že je voyeur, miluje sado-maso, je bisexuál….

Stretli sme sa v totálne zafajčenom podniku Kotva na Národní Tříde. Keď som vošiel dovnútra, on už bol dávno usadený, popíjal čapované pivečko a fajčil pri tom tvrdé camelky. Prisadol som si. Po zdvorilostných otázkach, týkajúcich sa zdravia našich rodín, sme hneď prešli k téme. Ja som vytasil notes a zapol na mobile nahrávanie.

Vieš Ivan, zaujíma ma, ako si zistil, že si… taký, aký si. Je za tým nejaká trauma?

Nie. Ako dieťa som mal vždy dostatok toho, čo som chcel. Či už pozornosť rodičov alebo hračiek, peňazí. Proste… zistil som to asi v ôsmom ročníku na telesnej. Všetci chalani sa obliekli a bežali domov, zatiaľčo ja som len tak zo zvedavosti nakukol cez vonkajšie okno do dievčenských šatní. Nevedel som sa odtrhnúť. To vzrušenie z toho, že ma môžu každú chvíľu odhaliť bolo neskutočné. Bolo to ako mať nepretržitý orgazmus. Niečo dokonale čisté. (Usmieval sa a mal sklenený pohľad. Očividne sa oddal spomienkam.)

Predpokladám, že to neostalo pri tomto jednom raze.

Samozrejme, že nie. Robil som to vždy, keď to šlo. Nakoniec moje nutkanie prerástlo do takých rozmerov, že som chodil špehovať aj na iné školy. Najmä dievčenské učilištia. Tam sa vždy niečo dialo. Odborníci by ma asi považovali za raritu, ale ja som pri tom nikdy nemasturboval. Išlo mi o čisto…. psychické ukájanie. Niečo ako tantra…

Asi v tom pokračuješ aj teraz…

Áno. Nová doba, nové možnosti. Môžeš nainštalovať kamery takmer kdekoľvek. Do kúpeľní na plavárni, do kabínok na prezliekanie v obchode. Na verejné záchody. Mám vďaka tomu úctyhodnú zbierku materiálu. Možno nikto nemá tak obsiahlu zbierku ako ja.

Ty tomu vravíš zbierka?

Je to skoro to isté ako zbieranie hokejových kartičiek alebo podpivníkov. Akurát ja zbieram videá a fotky. Aj tu máš raritné kusy. Celebrity, albínky, dvojčatá… na svete je kopec ľudí, s ktorými môžeš jednotlivé kúsky vymieňať.

Hovoríš o nich ako o zaujímavých kuriozitách v albume známok. Ale sú to predsa ženy. Majú dušu, city. Nie sú to len veci…

V tomto máme rozdielny názor. Zhodneme sa však v tom, že ženy nie sú veci ani ničí majetok. Kupliarstvo s nimi je nechutná vec. Hnusný zločin. Avšak to, čo zbieram a vymieňam ja, nie sú ženy samotné. Sú to len obrázky, akých máš vo svete milióny. Stačí, ak si kúpiš hustler. Tam je žena, ktorú si môže obzrieť každý holú. Ale to, čo robím… to je niečo len pre… takpovediac pre fajnšmekrov. Pre úzky okruh ľudí…“

Hovoríš úzky okruh ľudí. Aký úzky okruh máš na mysli?

Ťažko povedať. Nepoznám ich po menách. Ale mám pocit, že sú to ľudia z takmer každej vrstvy spoločnosti. Právnici, inštalatéri, autobusári, učitelia, doktori…. bol by si prekvapený, koľko gynekológov si tajne nahráva svoje pacientky…

Tu už ale aj ty musíš priznať, že je to celé zvrátené. 

Nepýtam sa na zdroj. Dobrý kúsok do zbierky je dobrý kúsok do zbierky. Každý veľký zberateľ umenia má v zbierke množstvo kradnutých kusov.

Nemyslíš, že prirovnanie k umeniu je mimo misu? 

A čo je ženské telo, ak nie umenie?

Keď mi budeš odpovedať protiotázkou, nikam sa nedostaneme. Spomínal si aj nejaké celebrity. Máš nejaké vo svojej, ako to teda nazývaš, zbierke?

Mám. Niekoľko modeliek, športovkyne, dokonca aj dve moderátorky a jednu speváčku. To sú najväčšie unikáty, nakoľko na ich získanie treba vynaložiť veľké úsilie. Väčšinou finančné.

Budeš aj konkrétnejší?

Nebudem. Myslím, že sa zhodneme, že by to bolo niečo ako kupliarstvo. Mimochodom, dotyčné dámy nevedia, že ich mám v zbierke a bol by som rád, ak by to tak zostalo.

Toto, samozrejme, nie je všetko. S Ivanom som sa stretol niekoľkokrát, ale bol by som hlúpy, ak by som to na vás vysypal všetko naraz. Po prvé, je toho dosť veľa a po druhé, myslím, že si to zaslúži viac ako jeden článok. Z vlastnej skúsenosti viem, že je najlepšie informácie kúskovať. Takže, tešte sa na pokračovanie! :)

Autor: Jakub P.

Foto: popsugar.com, funnyvoyeur.com, depositphotos