V roku 1994 sa krehkým prímerím ukončil krvavý konflikt medzi Azerbajdžanom a Arménskom o Náhorný Karabach. Krehkému prímeriu, ktoré sa môže kedykoľvek rozpadnúť vďaka neustálemu napätiu medzi dvoma znepriatelenými štátmi, teraz opäť hrozí krvavý zánik.



V noci z piatku (1. apríla) na sobotu (2. apríla) sa spustili prestrelky na styčnej línií medzi Náhorným Karabachom a Azerbajdžanom. K ručným zbraniam sa však veľmi rýchlo pridali delá, húfnice a raketomety. Do bojov sa zapojili aj tanky a letectvo oboch strán. Boje si zatiaľ vyžiadali najmenej tridsať mŕtvych vojakov a jedného civilistu. 18 mŕtvych z tohto počtu hlásia Arméni.

Vládni predstavitelia Arménska a Azerbajdžanu sa navzájom obviňujú zo spustenia paľby. Priamo z Azerbajdžanu aktuálne prichádzajú informácie, že paľba bola z ich strany zastavená, avšak Arménska strana tvrdí, že streľba pokračuje. Podľa vyhlásenia armády Náhorného Karabachu bola streľba mierená priamo na ich vojenské základne a civilné sídla.

Medzitým prezident Azerbajdžanu, Ilham Alijev, vyhlásil, že jeho krajina je pripravená na vyriešenie konfliktu mierovou cestou, no zároveň povedal, že armáda bude posilňovaná. Na rokovania o zastavení paľby je pripravené aj vedenie Náhornej karabašskej republiky (hl. mesto Stepanakert).

Situácia je však stále napätá, ku hraniciam sa z oboch strán presúvajú stále nové jednotky a ťažká technika. V Arménsku (prezident Serzh Sargsyan) sa začína hovoriť o možnej mobilizácií záloh. Situácia znepokojila aj OSN, odkiaľ prišli už vyhlásenia na okamžité zastavenie paľby. Tie isté vyhlásenia prišli aj zo strany USA a Ruskej federácie.

Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan vo svojom vyhlásení pre azerbajdžanské médiá z 3. apríla povedal, že Turecko bude stáť za Azerbajdžánom v rámci konfliktu s Arménskom. Prezident sa počas vyhlásenia nachádzal na oficiálnej návšteve v USA.

Konflikt medzi kresťanským Arménskom a väčšinovo islamským Azerbajdžanom trvá od roku 1992. Bojovalo sa práve o Náhorný Karabach, ktorý od 20. rokov 20. storočia až do roku 1991 patril pod Azerbajdžan, aj keď obyvateľstvo tejto oblasti bolo takmer výlučne tvorené z Arménov. Azerbajdžan i Arménsko patrili pod ZSSR, ktoré dokázalo udržiavať mierovú situáciu, no s prichádzajúcim rozpadom sa mier pomaly vytrácal. Náhorný Karabach mal svoju autonómiu v rámci Azerbajdžanu, avšak obyvateľstvo tu bolo vystavené perzekúciám a násilným snahám o azerifikáciu. Posledné roky pred vypuknutím konfliktu sa násilie na miestnom obyvateľstve vystupňovalo až do pogromov.

V roku 1991 vyhlásil Náhorný Karabach nezávislosť od Azerbajdžanu a stal sa republikou, čo bolo potvrdené aj v referende. Azerbajdžan následne zrušil autonómiu tohto územia, a tak od roku 1991 do roku 1994 prebiehala medzi Arménskom a Azerbajdžanom vojna, ktorú Arménsko vyhralo a ovládlo Náhornú karabašskú republiku (asi 147 000 obyvateľov). Tá je dodnes pod jeho kontrolou. Toto územie nebolo doteraz uznané ako republika. Vojna sa skončila prímerím a cca. 19 000 padlými arménskymi a cca. 26 000 azerbajdžanskými vojakmi. Vojna vyhnala desaťtisíce ľudí zo svojich domovov. Niektoré oblasti zostali ľudoprázdne.

Azerbajdžan však dodnes žiada vrátenie tohto územia, a tak napätie pokračuje. Už na začiatku tohto roka nastali lokálne prestrelky medzi vojakmi na styčnej línií, avšak najväčšie boje sa rozhoreli až teraz. Ako sa napätá situácia napokon vyvinie, ukáže až čas.

Zdroj: cnn.com, rt.com Foto: en.wikipedia.org

KOMENTÁRE

Please enter your comment!
Please enter your name here