Tak sa zdá, že naši predkovia zďaleka neboli  takí cudní, chrabrí ani šľachetní, ako nám to nahovárali v rozprávkach a bájkach. Ľudia majú totižto zvrhlosť, túžbu po krvi a hlavne dobrodružstve tak nejako zakódovanú v sebe…

No a keďže v minulosti nebola televízia, ani žiadne kvalitné péčko k mání, za dlhých zimných večerov si ľudia rozprávali povesti.  Ale aké to boli povesti! Po pravde, mytológia je doslova pretkaná perverznosťami v podobe se*u, incestov, grupáčov, zoofilie a samozrejme, nechýbajú ani potoky krvi. My sme pre vás pripravili dve najzaujímavejšie a hádam aj najznámejšie legendy z grécekej mytológie. Nuž tak, pohodlne sa usaďte a začnite nasávať históriu.

Legenda o kráľovi Mínosovi:

Táto legenda sa odohráva na Kréte, ktorá bola odjakživa národom mocných moreplavcov. V tých časoch, jej vládol legendami opradený kráľ Mínos. Mínos bol potokom Dia a teda on sám bol polobohom. Po tom čo zasadol na Krétsky trón, musel zápasiť s množstvom rivalov a neprajníkov, aby ľudu a všetkým pochybovačom dokázal, svoj božský pôvod . Modlil sa teda k Poseidonovi za obetu, ktorou by si získal priazeň bohov. Poseidon nakoniec jeho modlitby vyslišal, more sa rozostúpilo a vystúpil z neho nádherný býk, ktorého mal Mínos bohom obetovať.

poseidon

Mínosovi sa však zviera zapáčilo natoľko, že ho obetovať odmietol. Za túto urážku sa mu Poseidon kruto pomstil. Mínosova manželka Pasifae, sa do býka zaľúbila a tajne s ním chodievala súložiť. Čo bolo ešte horšie, táto nevera neostala bez následkov. Pasifae porodila strašného netvora Minotaura. Telo chlapec síce mal ľudské, avšak na ramenách nosil hlavu býka. Minotaur sa stal jasným svedectvom nevery a potupy kráľa Mínosa. Ten sa rozhodol Pasifae pomstiť tým, že ju nechal zviazať do mechu z kravských koží a predhodil rozzúreným býkom, ktorí ju roztrhali. Aby Mínos svojho nevlastného syna pred zrakmi verejnosti ukryl, poveril Daidala výstavbou obrovského labyrintu, z ktorého by nebolo možné nájsť cestu von.  Neskôr na Krétu prichádza zabiť Minotaura Théseus. So svojim Otcom Aigeusom sa dohodne, že ak sa vráti živý, nechá na lodi vyvesiť biele plachty. Na kréte sa zaľúbi do Mínosovej dcéry Ariadné. Tá mu lásku opätuje a daruje Théseusovi zázračný meč a klbko červenej vlny. Jeden koniec Ariadné priviazala na bránu labyrintu, aby Théseus našiel cestu von. Po ťažkom súboji nakoniec Théseus Minotaura zabije.

minotaurus

Podarí sa mu nájsť cestu von z labyrintu, kráľ Mínos mu poďakuje a chystajú sa odísť spolu s Ariadné do Atén. Tu sa však jeho šťastie končí. Ariadné sa v noci zjaví Athéna a zakáže jej odísť. Dokonca sa hneď na druhý deň musí vydať za boha Dionýsa. Nešťastný Théseus pri svojom návrate zabudne rozprestrieť biele plachty tak, ako to otcovi sľúbil. Keď Aigeusos zbadá znamenie nešťastia, vrhne sa z útesu do hlbín mora. (tomu sa podľa neho začne vravieť Egejské)  Aj samotný Théseus, po rokoch kraľovania a mnohých hrdinských víťazstvách neslávne zahynie a je podobne ako jeho otec zvrhnutý do mora.

Legenda o kráľovi Oidipovi:

Kráľ Oidipus je vlastne tragédia ktorú v 5 storočí p.n.l. napísal Sofokles. Začína sa veštbou určenou kráľovi Láiovi.  Tá mu rozpovie, že ho v budúcnosti zabije vlastný  syn, ba čo viac, ten sa má oženiť s kráľovou manželkou, teda vlastnou matkou a zasadnúť na trón. (odtiaľto pochádza aj diagnóza Oidipovského komplexu)

krystalova gula

Preto Láios po narodení svojho syna prikáže otrokovi, aby chlapcovi prebodol nohy a ponechal ho v lesoch na hore Kithariónu svojmu osudu. Otrok však v sebe nenájde dosť síl aby tento strašný skutok spáchal a tak dieťa odnesie k pastierovi Koryntského kráľa. Král Polybos nemá vlastných potomkov, chlapca sa ujme a dá mu meno Oidipus (opuchnutá noha). Vychová ho bez toho, aby komukoľvek prezradil niečo o chlapcovom skutočnom pôvode. Oidipus sa presa len o svojich koreňoch niečo dozvie a tak sa jedného dňa vyberie do Delfskej veštiarne, aby sa dozvedel viac o svojich rodičoch. Tu sa dozvedá všetko o veštbe a aby sa tomuto strašnému osudu vyhol, bez slova opúšťa svojich domnelých rodičov a vyberie sa do Théb. Po ceste sa zapletie do potyčky s kráľom Laiom, ktorého nešťastnou náhodou zabije, bez toho aby vedel, že si práve zabil vlastného otca. Neskôr sa mu podarí neďaleko Théb rozlúštiť záhadu Sfingy a tak mesto oslobodí od netvora, ktorý ho sužoval už roky. Odmenou za tento čin zasadne Oidipus na trón a tiež dostane ruku nedávno ovdovenej kráľovny Lokasty, svojej matky.

oidipus

Tým sa veštba do bodky vyplní, bez toho aby o tom Oidipus či jeho matka tušili. Po niekoľkých rokoch postihne Théby strašný mor. Oidipus sa dopočuje, že mor bude trvať až kým nepadne vrah kráľa Láila a tak sa rozhodne po ňom pátrať. Veštec Teirésiás síce naznačí Oidipovi pravdu, ale ten ho po hádke nechá vyhostiť z paláca. Myslí si, že všetko sprisahal jeho švagor Kreón, pretože sa chce zmocniť trónu. Poháda sa teda aj s Kreónom a pátra ďalej. Keď neskôr Oidipus vypočúva svedka Láiovej vražy, v paláci sa objaví pastier z Koryntu ktorý mu zvestuje správu o smrti kráľa Polybosa a možnosti nástupu na trón. Oidipus však pastierovi vysvetlí, že sa bojí vrátiť domov kvôli dávnej veštbe. Vtedy mu pastier rozpovie celú pravdu o jeho pôvode a Oidipus sa dozvedá všetko o svojom osude. Zisťuje, že  veštba sa naplnila, svojho skutočného otca zabil už pred rokmi a vzal si svoju matku. Lokasté sa po uvedomení si pravdy obesí vo svojej komnate a Oidipus sa oslepí, aby sa nemusel dívať na strašné následky svojej kliatby. Uzmieri sa Kreónom a po pár rokoch odchádza z Théb.

loading...

KOMENTÁRE

Please enter your comment!
Please enter your name here