Tak si jeden piatočný večer hovorím, že sa idem pozrieť opäť raz na ten slávny Pokec. Už sa mi zopárkrát stalo, že som sa aj tam zoznámil s babami, ktoré boli celkom v pohode. Ako si tak prechádzam zoznam četovacích miestností, očko mi ušlo na názov: „Sexzoznamka“. Okej, pozriem sa tam, nebude to prvýkrát.

Kto chodíte na Pokec, a do tejto miestnosti, viete, že je tam 80 % prostitútok a 20 % niekoho, kto sa vydáva za dievčatá a chce vás okradnúť – to sú tie statusy – „Kto tu má slovenskú sporiteľňu“ alebo „Kto tu má telekom“ – ale o tom možno nabudúce. Inak, v podstate sa čudujem, že celý Pokec ešte vôbec funguje, pretože mám pocit, že je to tam iba o tomto.

Za tie roky, čo som prePokec-oval, už na mňa zopár chytrálkov skúšalo niekoľko fintičiek. Napríklad sa mi stalo, že som sa dohodol akože s nejakou dievčinou na stretnutí a po tom, čo som jej prvýkrát zavolal, mi už len chodili výhražné SMS, že ak nezaplatím neviem koľko, tak bude so mnou zle-nedobre.

1464

To, čo sa mi stalo v tento večer, bol podvod z kategórie majstrovských kúskov hodných sfilmovania. Veď čítajte ďalej. Po niekoľkominútovom prebehnutí plochy som sa cez rýchlu poštu ozval dvom slečnám z istého malého mestečka na juhozápade Slovenska, ktoré ponúkali „trojku“. Hovorím si, takú trojku by som si hneď dal, ak by to nebolo extra drahé. Viem, že raz som platil v Bratislave na priváte za hodinovú trojku asi 150 Eur a keďže to bol vtedy jeden zo životných zážitkov, hovorím si, že by som si veľmi rád zopakoval také niečo aj dnes.

loading...

KOMENTÁRE

Please enter your comment!
Please enter your name here