Kto z nás by si nepamätal príbeh o desiatich morových ranách, ktoré podľa Biblie zapríčinil Boh ako pomstu za to , že faraón nechcel prepustiť Izraelitov spod otroctva. Podstata celého príbehu by ale v skutočnosti mohla byť úplne iná, ako kniha kníh opisuje.



Z príbehu vystupujú dve hlavné črty: pomsta a hnev. Nemyslíte si, že sú to prehnané vlastnosti prislúchajúce najláskavejšej a najmierumilovnejšej postave v dejinách ľudstva? Žeby predsa len Boh bažil po pomste pohánanej hnevom? Odporcovia sa môžu oháňať frázami typu: ,,On sa pomstiť nechcel, on len chcel prinútiť faraóna aby vydal Izraelitov,,. Áno a preto vykántril polovicu Egypta z dôvodu, že uznal zvrchovanosť faraóna nad národom.

božský hnev, pomsta od Boha, Boh sa hnevá

Takouto rozporuplnou debatou by sme mohli pokračovať i naďalej a každý vieme, že by to neviedlo nikam. Ak ale našou snahou nie je očierňovať božskú osobu, je našou povinnosťou odhaliť, čo v skutočnosti zapríčinilo skazu Egypta.

Radšej, ako sa hrať na analyzátora Boha a jeho vlastností, by sme sa mali zamerať na pôvod knihy Exodus a človeka, ktorý dané apokalyptické scény stručne popísal. Opis 10-tich morových rán prislúcha Druhej knihe Mojžišovej (Exodus). Údaje o vzniku knihy sa líšia, ale v časovej mierke vznik knihy môžeme zaradiť do obdobia 1250-500 pred Kristom. Autorom by mal byť buď samotný Mojžiš, alebo biblickí učenci.

kniha

 

Historici v tom majú jasno. Žiadny Boh, ale matka príroda sa pohrala s touto severoafrickou krajinou. Celý sled udalostí mala zapríčiniť sopka Théra, ktorá explodovala v približne rovnakej dobe ako vznikol Exodus. Ak by tento fakt bol pravdivý, mali by sme sa s otázkou obrátiť na samotného autora/autorov knihy: Čo ich viedlo k tomu, aby napísali také rozprávky?

10 morových rán, Mojžiš a faraón, 2. kniha Mojžišova, katastrofy knihy Exodus

Keďže odpovede od samotných autorov sa už asi nedočkáme, nasadíme do úvahy kúsok dedukcie. K vyriešeniu záhady by nám mohlo pomôcť staroveké Grécko a ich povestné báje, ktoré vznikali v rovnakom období ako kniha Exodus. Pamätáte si ešte na povestné báje, popisujúce božstvá riadiace prírodné javy, ktoré si starovekí Gréci nedokázali logicky vysvetliť? Takáto filozofia riadila Grécko v staroveku. A keďže hranice starovekého Grécka dosahovali aj za hranice severnej Afriky, môžeme vysloviť hlavnú myšlienku a to, že grécka filozofia a ich báje  by mohli mať vplyv aj na tamojšie obyvateľstvo.

Staroveké Grécko, mapa starovekého Grécka, obyvatelia starovekého Grécka
Oblasti osídlené Grékmi v staroveku

Teraz už možno tušíte, že búrlivé more by nemuselo byť výsledkom hnevu Poseidona a to isté platí aj o bleskoch Zeusa. Ak si tento fakt uvedomíme, začneme vidieť súvislosti, ktoré sme predtým nemali možnosť vidieť. Čo ak väčšina príbehov knihy Exodus, opisujúcich božskú silu, je iba odzrkadľujúci vplyv gréckej filozofie na Egypťanov? Veď kniha vznikala v čase, kedy prítomnosť Grékov v Egypte nebola ničím výnimočná (viď mapa). Potopa sveta a  legendárna Noemova archa by preto kľudne mohla byť tsunami spôsobená výbuchom sopky Théra (explózia sopky bola vraj mnohonásobne silnejšia ako explózia sopky Krakatoa), a tento výbuch sa mohol takisto podpísať na vykreslení 10-tich morových rán v 2. knihe Mojžišovej!

Pravdivosť tejto úvahe dodáva aj fakt, že pri archeologických nálezoch v Egypte nebol nájdený ani najmenší pozostatok prislúchajúci Izraelitom z opisovaného obdobia. Akoby celý príbeh bol iba výmysel, slúžiaci k opisu prírodných katastrof staroveku…

Zdroj: wikipedia.com, youtube.com | Foto: youtube.com, vimeo.com, wikipedia.sk