Oslavy Dňa víťazstva nad fašizmom sú úspešne za nami. Mnohí zapálili sviečku a spomenuli si na obete. Spomenuli sme si na hrdinstvo spojeneckých armád a opätovne odsúdili činy nemeckých vojsk a ich spojencov, tak ako to história zdokumentovala a učili nás v školách na hodinách dejepisu. O čom však história mlčí, boli zločiny na civilnom obyvateľstve páchané práve jednotkami spojeneckých vojsk počas oslobodzovania. Medzi najvážnejšie z týchto zločinov patrilo masové znásilňovanie, na ktorom malo najväčší podiel vojsko Červenej armády.

Keď sa situácia na fronte otočila a vojská Nemecka sa dali na ústup, boje Červenej armády počas oslobodzovania sprevádzalo brutálne násilie na ženách. Toto besnenie bolo vyvolané propagandou pohlavárov Ruska, ktorí volali po pomste v podobe pošpinenia nadradenej nemeckej rasy. Násilníkmi preto boli hlavne vojaci z Ďalekého východu stredoázijských republík Sovietskeho zväzu. I keď hlavným cieľom znásilňovania boli Nemky, obeťami sa stávali aj ženy ostatných národov strednej a juhovýchodnej Európy (Poľsko, Československo, atď.). Stačí spomenúť prípad, keď vojaci Červenej armády oslobodili Sliezsko a v jednom kláštore znásilnili 182 katolíckych mníšok. To však nebol jediný prípad. V inom kláštore boli rozstrieľaní na kusy Matka predstavená so svojim asistentom, keď sa snažili chrániť mladšie mníšky.

Toto besnenie však dosiahlo vrchol v Berlíne, v orgiách nefalšovaného stredovekého násilia. Berlín sa stal mestom prakticky bez mužov, pretože z 2 700 000 obyvateľstva, 2 000 000 tvorili ženy. Sovietski vojaci znásilňovali na schodoch, na ulici, na poschodí, ale aj pred manželmi a deťmi, neraz pred očami všetkých. Veľakrát viacerí naraz. Dcéry sa zastal otec, zastrelili ho. Sestry sa zastal brat, zastrelili ho. Ak obranca zabil Rusa pri pokuse o znásilnenie, bolo popravených päťdesiat Nemcov. Niekoľko ruských dôstojníkov sa snažilo zabrániť tomuto masovému znásilňovaniu, zistili však, že je to nemožné. Masa vojakov bola neovládateľná, zdivočená. Brutálne znásilňovanie a alkohol bol plat sovietskych vojakov. Mnohé ženy, ktoré sa bránili znásilneniu, boli zastrelené alebo spáchali samovraždu, lebo nemohli zniesť potupu. Ženy utekali po uliciach nahé, trasúce sa hanbou a strachom. V jazerách a riekach plávalo množstvo mŕtvol dievčat a žien, a nikto si to nevšímal. V Berlíne stála budova Haus Dehlem, charitatívna organizácia, v ktorej bola pôrodnica a sirotinec. Vojaci Červenej armády tam vtrhli a opakovane znásilnili ženy po pôrode, tehotné ženy, ale aj osemročné dievčatká.

vojaci1

Ako už bolo spomenuté, aj vojaci ostatných spojeneckých vojsk urobili svoj podiel na znásilňovaní. Osobitne smutnú reputáciu si vyslúžili v Bavorsku francúzski vojaci z afrických kolónií. Marockí vojaci v dedine ne­ďaleko Čierneho lesa v noci obkľúčili každý dom a znásilnili všetky ženy vo veku od 12 do 80 rokov. Hrôzu zo znásilňovania znásoboval vzhľad týchto mužov, najmä po rokoch nacistickej rasovej propagandy. V talianskom Neapole zasa čierni americkí vojaci dostali od nadriadených voľný prístup k chudobným a hladom mučeným talianskym ženám.

Toto masové znásilňovanie malo za následok narodenie celej generácie miešaných detí. Napriek  2 000 000 ilegálnych potratov sa nemeckým ženám narodilo 150 000 až 200 000 „cudzích detí“, ktoré museli trpieť nevraživosť svojich matiek po celý ich život. Podľa odhadov bolo len v Berlíne znásilnených 135 000 žien a dievčat. V priemere 12-krát, čo vyplynulo z rozhovorov s obeťami. To je však len štatistika ošetrení a potratov v nemocniciach. Mnohé znásilnené sa nakazili pohlavnými chorobami, ktoré sa nedali liečiť, pretože cena za jednu injekciu antibiotík sa v auguste 1945 v Nemecku rovnala cene kila pravej kávy. Zdrvujúci pohľad do zákulisia týchto udalostí prináša aj film Anonyma – Žena v Berlíne.

vojaci

Potom sa táto téma na dlhé roky stala tabu. Pre Nemcov bola zahanbujúca a v Sovietskom zväze už zo zásady mlčali o háklivých témach. Až do roku 1989 nebolo možné urobiť žiadne primerané štúdie a o to ťažšie bolo získať informácie. Časom vznikli rôzne projekty histórie, aby sa mohla zdokumentovať táto smutná časť. Cirkevné archívy aj nemecká vláda zhromaždili tisícky príbehov. Sovietske zdroje tieto historky potvrdzujú vďaka bývalým ruským dôstojníkom, z ktorých sa časom stali spisovatelia. Príbehy uchované vo východnom archíve v Koblenzi tiež potvrdzujú tieto smutné osudy žien a dievčat. Až teraz sa dostávajú na povrch šokujúce podrobnosti. I keď sa o tejto téme mlčalo, ľudia nezabudli. V poľskom Gdaňsku sa v októbri 2013 objavila socha, ktorá zachytáva vojaka Červenej armády, ako znásilňuje tehotnú ženu a zároveň jej drží pištoľ v ústach. Autorom je 26­-ročný študent Akadémie výtvarných umení Jerzy Bohdan Szumczyk. Sochu s názvom Komm frau (poď žena) umiestnil na Alej víťazstva (jedno z najznámejších miest v meste), presne pred sovietsky tank T­34. Nie všetci však mali pre sochu pochopenie. Polícia dielo o pár hodín stiahla a autora zatkla a vypočúvala. Szymczuk totiž dodal, že v Poľsku ešte na podobné sochy nenašli odvahu, keďže dielo nechcela vystaviť ani jedna galéria.

vojaci3

Na záver sa treba zamyslieť, čo bolo s vojakmi, ktorí páchali tieto činy, ako sa to na nich podpísalo. Dvojnásobne nebezpeční potenciálni zločinci, pretože sa domov vrátili s povesťou hrdinov. Bola by to naozaj zaujímavá štúdia zistiť, aký dopad mal ich vzťah k ženám po návrate domov.

  • meno548

    Pre zeny to je hadam najvacsia trauma, aku mozu zazit, ale treba si uvedomit aj to, cim si presli ti jednoduchi vojaci a ako sa len tazko dali ovladat. Ked niekolko rokov hladujete, na kazdom kroku vam hrozi smrt, zima, spanok vonku, ohlusujuce vybuchy, vsade okolo mrtvoly, tak to zmeni aj toho najlepsieho cloveka a dopraje si aj taketo nieco pre nas, ktori sme to nezazili, nepochopitelne. Celu vinu tych vojakov ma ale na svedomi strana, ktora zacala vojnu. Tie zeny mohli mozno radsej zahynut na hromadnych protestoch proti Hitlerovi…

  • ddd

    good article

  • Oldworldorder

    To co si zazili sovieti, ale aj francuzi a niektore ine narody pod nemeckou okupaciou zmeni kazdeho cloveka na nepoznanie. Vyvrazdenie rodiny, velkej casti ich narodov, roky strachu, hladomorov a utrpenia na fronte zanechaju vazne nasledky na kazdom jedincovi a ten je neskor schopny vsetkeho.

  • pjc

    skvele