Málo jazdných pruhov, veľa účastníkov cestnej premávky, nervozita, stres a zbytočné chyby počas šoférovania, aj takto by sme mohli charakterizovať každodenné dianie na slovenských cestách (a tých niekoľko kilometrov diaľníc).



Všetci sme len ľudia a robíme chyby. Každý z nás počas svojej „šoférskej kariéry“ zaživa situácie, keď ho ide za volantov doslova roztrhnúť od jedu a slovná zásoba, ktorá sa nesie interiérom auta (a niekedy aj cez otvorené okno do okolitého priestoru), sa hodí do najtemnejšej časti nášho materinského jazyka (ktorá sa však už veľmi často používa aj v úradnom styku). Lenže niektoré chyby nás zbytočne oberajú o čas, niektoré naopak ohrozujú bezpečnosť na ceste. A dnes je taká doba, že každý chce rýchlo a bezpečne doraziť do cieľa.

Takže, aké chyby nám počas šoférovania najviac dvíhajú adrenalín v krvi a nútia nás používať tie najvycibrenejšie slová našej ľubozvučnej slovenčiny?

1. Smerovka až na poslednú chvíľu

Jednou z veľmi častých chýb, ktoré vedia rozčúliť vodičov, je neskoré „pohladkanie“ páčky pri volante, ktorá svetelným signálom upozorňuje ostatných vodičov na zmenu smeru jazdy. Situácia: stojíte na frekventovanej križovatke (bez svetelnej signalizácie) a čakáte, kým sa vám konečne naskytne šanca odbočiť vľavo. Lenže keď natrafíte na viacero šoférov prichádzajúcich zo smeru, kam potrebujete odbočiť, ktorí na poslednú chvíľu dajú svetelné znamenie o zmene smeru jazdy (ľudovo povedané aj tak, že na poslednú chvíľu vyhodia blinker) a následne odbočia vpravo, ide vás od jedu roztrhnúť, keď si uvedomíte, že ste mohli aj vy konečne odbočiť (keby ten debil bol tú smerovku vyhodil o niečo skôr). A tak stojíte na ceste a spomínate všetkých svätých aj nesvätých a ešte aj dlho po odbočení sa na všetky autá okolo seba pozeráte pohľadom, ktorý by mohol zabíjať (ak by to tak bolo, to by bolo mŕtvych na cestách).

smerovky vyhadzujem včas

2. Postavím sa do križovatky ako debil

Na cestách sa stále niečo deje, vznikajú kolóny a podobne iné zábavné situácie z každodennej preťaženej dopravy. Treba však mať na pamäti, že počas kolóny nezostávam stáť cez križovatku, aby som neblokoval jazdu iným šoférom, ktorí prechádzajú cez danú križovatku, samozrejme,  iným smerom, ktorý je voľný (respektíve mohol by byť voľný). Situácia: v malom meste prichádzate na križovatku a chcete pokračovať rovno, alebo odbočujete vľavo (aj by ste mohli, lebo cesta kam chcete pokračovať, je voľná) lenže na svetelnej križovatke, ktorá je o kúsok ďalej, svieti červená a autá stoja v dlhom rade za sebou bez toho, aby v priestore  križovatky nechali ostatným vodičom voľný prejazd (teda tej, na ktorej práve stojíte a cez predné sklo sa posunkami snažíte to stádo dobytka stojace na ceste pred vami poslať niekde na vysokohorské pastviny). A keď konečne zasvieti zelená a autá sa začnú hýbať, ani jeden z tých volov za volantom vás nepustí až kým sa tam na drzovku nenatisnete (kašlete na to, že môžete prísť o svetlo, blatník alebo aj o dvere) a nespôsobíte na ceste menší chaos.

chaos na križovatke

3. Tie čiary na parkovanie sa kreslia preto, aby bola cesta pestrejšia

S parkovacími miestami je večný problém. Všade. Dokonca už aj v malých obciach a preto sa v rámci efektivity a čo najlepšieho využitia miesta kreslia pomocné čiary na parkovanie. Škoda len, že niektorí to ani v tejto vysoko premúdrelej spoločnosti ešte stále nepochopili. Podľa štatistík (skúste si to niekedy všimnúť) autá, ktoré parkujú zle a majú problém trafiť sa do priestoru medzi dve čiary, sú zaparkované predkom. Je to preto, lebo keď vodič parkuje predkom, musí si viac nadbehnúť a tiež má horší prehľad o vzdialenosti od susedného auta a tak radšej necháva väčší odstup, čo má pre úsporu miesta veľmi žalostný efekt. Hoci sa cúvanie zdá byť obtiažnejšie, opak je pravdou (aspoň to tvrdia tí, ktorí s cúvaním nemajú problém).

parkujem ako debil

4. Nedodržiavanie bezpečnej vzdialenosti medzi autami

Toto platí najmä pre vodičov, ktorí sa neustále ponáhľajú a majú potrebu obiehať všetko ostatné na ceste, lenže štýlom, ktorý je viac ako nepríjemný, ba priam život ohrozujúci. Situácia: Obehne vás auto, ktoré sa najskôr tlačilo na vašu zadnú časť akoby vám chcelo pobozkať kufor, alebo akoby sa chcelo s vašim autom spojiť do akejsi novodobej jazdnej súpravy, aby sa v zápätí zaradilo tesne pred vás, a to dokonca tak, že musíte pribrzdiť, aby ste do neho nevrazili (najradšej by ste však vrazili, aby si tu sprostú hlavu aspoň trochu tresol o volant a možno ho osvietilo).

hromadné nehody

5. Pomalá jazda, v štýle „stádo vede vúl“ a jazda v ľavom jazdnom pruhu

Tento problém je na nervy, najmä na diaľnici. Niektorí vodiči majú mylnú predstavu, že v ľavom jazdnom pruhu môžu pokojne jazdiť aj celých 200 km medzi Bratislavou a Žilinou, lebo však idú predpísanou rýchlosťou, čiže cca 130 km/h. Lenže ľavý jazdný pruh je určený na obiehanie a na súbežnú jazdu v kolóne. Situácia: ženiete sa vyššou rýchlosťou v ľavom jazdnom pruhu (že môžete dostať pokutu je čiste váš problém) a nejaký „samovrah“ sa rozhodne z pravého jazdného pruhu zaradiť do spomínaného ľavého jazdného pruhu, aby predpísaným tempom obehol pomalšie auto pred sebou. Jasné, že neodhadne moment priblíženia vášho auta a vy musíte dupnúť na brzdu, aby ste do neho nevrazili a pritom sa v duchu modlíte, aby aj tí ostatní za vami stihli včas pribrzdiť. A potom sme všetci pribrzdení, nasrdení a ukazujeme si škaredé posunky.

blokovnie ľavého jazdného pruhu

6. Značka STOP je len pre tých, ktorí majú na zastavenie čas

Značka STOP má svoje opodstatnenie, a to už len v tom, že za nezastavenie (nie pribrzdenie ani spomalenie, ale úplné státie) môže byť vaša peňaženka ľahšia o minimálne 60 eur. Značka STOP sa zväčša nachádza na neprehľadných križovatkách, alebo na miestach, kde často dochádzalo k dopravným nehodám (sem-tam možno aj ako cielený výber peňazí od daňových poplatníkov), kde je mimoriadna potreba pripomenúť vodičom, aby svoju pozornosť venovali len doprave na ceste.

stopka

7. Pozor na prejazd cez železničné priecestie

Mnoho železničných priecestí (najmä v meste) je umiestnených tesne pred križovatkou. Vodiči často zabúdajú na dôležité pravidlo, ktoré nebolo vymyslené zo zábavy, ale aby zabezpečilo bezpečnosť počas dopravy. Už viete o čom je reč? Cez železničné priecestie prechádzam, alebo teda na železničné priecestie vojdem so svojím vozidlom len v tom prípade, ak ho môžem plynule prejsť  a nezostanem na ňom stáť. Žiaľ, často je to tak, že autá stoja za sebou v rade, a to aj cez železničné priecestie neuvedomujúc si, že hazardujú so svojím životom a tiež si koledujú o presun peňazí zo svojej peňaženky do štátneho rozpočtu.

na železničnom priecestí pozor

8. Nesústredenosť pri šoférovaní je veľký nepriateľ

Nemalo by sa to, a predsa to mnohí robia. Čo? Jedia, pijú, čítajú, vedú vášnivú debatu alebo jednoducho robia niečo, čo je počas šoférovania zakázané. Treba však myslieť na to, že aj niekoľko sekúnd vašej nepozornosti môže mať v doprave fatálne následky. Čo sa týka používania spätných zrkadiel, tie sú pre sledovanie premávky na ceste naozaj véééľmi potrebné. Nie, nie sú tam len na okrasu, nie sú dizajnérskym výmyslom. Sú to naše ďalšie oči, cez ktoré sledujeme dianie na ceste za sebou aj vedľa seba, lebo šoférovanie ani zďaleka nie je len o sledovaní premávky cez čelné sklo.

spätné zrkadlá nie sú na okrasu

9. Zelená na križovatke nesvieti pol hodiny

Na cestách platí pravidlo, že opatrnosti nikdy nie je dosť. Lenže aj na Slovensku sme sa dopracovali k tomu, že križovatky prešli na svetelnú signalizáciu, čo by snáď malo byť pre dopravu lepšie. Ibaže niektorí vodiči práve v križovatkách nedokážu reagovať pružne, a preto sa stáva, že na zelenú prejde omnoho menej automobilov ako by mohlo. Pokukávaním  kade-tade vodičovi často unikne moment, keď na semafóre začne svietiť zelená, a tak stojí ako vojak na stráži a čaká kým zaprší. Niektorí sa zobudia až na trúbenie iných vodičov, keď už pomaly naskakuje opäť červená. A to vie človeka poriadne nahnevať.

zelená nesvieti pol hodiny

10. Kruhový objazd má tiež svoje pravidlá

Sú milé, upravené, zdobené farebnou zeleňou, prípadne malým doplnkom, no jazda cez ne má svoje pravidlá. Áno, reč je o kruhových objazdoch. V prvom rade si treba uvedomiť, že pri vchádzaní do kruhového objazdu nevyhadzujeme smerovku. V druhom rade si treba uvedomiť, že počas jazdy v kruhovom objazde vyhadzujeme smerovku až pred výjazdom, cez ktorý chceme kruhový objazd opustiť. So zapnutou smerovku nebeháme dookola, zbytočne nebrzdíme plynulosť premávky a nedvíhame krvný tlak iným vodičom a nekoledujeme si o potýčku. Ale áno, niektorí vodiči majú tendenciu v návale zúrivosti prenasledovať toho, kto ich na ceste nahneval a poriadne mu to vytmaviť.

kruhový objazd má svoje pravidlá

Foto: Instagram, Pixabay

  • Ajtaksada

    Celkom ma zaujala tá 5ka. Ten argument v článku je mierne povedané na hlavu. Akože porušenie predpisov prekročením povolenej rýchlosti je niečo iné ako porušenie predpisov jazdou v ľavom jazdnom pruhu? No a tá situácia ako príklad s predbiehaním … čo už ste všetci zmagoreli? Akože vodič čo ide presne podľa predpisov je ten čo spôsobuje nebezpečenstvo? Ak ste si nevšimli pri haváriách s porušením rýchlosti zomiera viacej nevinných ľudí ako „páchateľov“. Auto je zbraň ktorou zomrie viacej ľudí ako zastrelením.

  • Ajtaksada

    Jaj a zabudol som na 4ku. To keď si nechám iba trocha „bezpečného“ miesta už sa tam niekto vtlačí … nemáte tieto skúsenosti? … ja vždy keď to vyskúšam ….

  • Ajtaksada

    A ešte dám 10ku. Špecialitou v jazde na kruháči s jedným jazdým pruhom je smerovka vľavo … to ma vždy dostane a idem sa urehliť …