Aj vy patríte k milovníkom obložených chlebíčkov? Plátok sendviča so šunkou, vajíčkom, nátierkou či majonézovým šalátom je obľúbenou delikatesou v Česku i na Slovensku a aj keď to znie neuveriteľne, pochutnávať si na nej môžeme už sto rokov. Pôvod tejto pochúťky je však tak trochu zahalený tajomstvom.



Pri pohľade do histórie môžeme natrafiť na tvrdenie, že za zrodom obloženého chlebíčka stojí lord Sandwich a jeho lenivosť. V roku 1773 bol vraj tento náruživý hráč kariet tak pohrúžený do hazardnej hry, že sa mu nechcelo odbiehať k jedlu, a preto požiadal svojho sluhu, aby mu len tak medzi krajce chleba vložil plátok mäsa. Vznikol tým síce prvý obložený chlieb na svete, no s klasickým chlebíčkom, ako ho poznáme, nemal nič spoločné. Iné pramene hovoria, že na obložených chleboch si pochutnával aj Napoleon, ktorý pri vymýšľaní bojových stratégií jednoducho nemal čas na veľké stolovanie s klasickými chodmi. Nechával si teda prinášať chlieb s mäsom, a aby videl, či na ňom jeho kuchári nešetrili, vrchný krajec dával preč. Do konca 18. storočia sa „otvorené sendviče“ stali vyhľadávanou pochúťkou medzi šľachtou aj obyčajnými ľuďmi, ktorí si ich obľúbili ako sýtu desiatu.

Niečo na dve – tri zahryznutia

Na príchod skutočného obloženého chlebíčka si však svet musel počkať do začiatku 20. storočia. Presne v roku 1916, teda pred sto rokmi, založil na Národnej triede v Prahe Jan Paukert svoje slávne lahôdkárstvo. Typický obložený chlebíček, ako ho všetci poznáme, vznikol na popud Paukertovho rodinného priateľa – maliara Jána Skramlíka. Tomu sa vraj nechcelo kvôli jedlu zliezať z rebríka, a tak si vyžiadal „niečo tak na dve – tri zahryznutia“. Inými slovami, zatúžil po niečom, čo by bolo väčšie ako jednohubky, no zároveň menšie ako krajec chleba, ktorý tak chutil lordovi Sandwichovi či Napoleonovi.  Paukertove chlebíčky vynikali kvalitnou šunkou a zemiakovým šalátom z vyhlásenej domácej majonézy, nečudo, že sa preto dvere na jeho lahôdkarstve prakticky nezatvorili.

chl1

Miloval ich Burian aj Masaryk

Obľuba typických obložených chlebíčkov začala veľmi rýchlo rásť. V Prahe bolo za prvej republiky približne desať výrobní lahôdok, ktoré ponúkali práve túto delikatesu. Každé lahôdkarstvo sa pritom snažilo odlíšiť, a tak boli chlebíčky obkladané napríklad husími pečienkami, údeným jazykom či humrami a lanýžami. U Paukerta si na chlebíčkoch v 30. rokoch minulého storočia pochutnávala aj česká umelecká elita, počnúc Hugom Haasom, Voskovcom a Werichom cez Emu Destinovú či Jaroslava Seiferta až po Vlastu Buriana. Ten ich vraj miloval natoľko, že si ich vo veľkom nechával dodávať na večierky, ktoré u seba organizoval pre pražskú smotánku. Paukert však svojimi obloženými chlebíčkami zásoboval aj stôl prezidenta T. G. Masaryka a jeho lahôdkarstvo sa stalo jedným z troch najznámejších v Európe.

chl2

Priestor pre kreativitu

Žiadna sláva však netrvá večne, Paukertov podnik bol v 50. rokoch znárodnený a obložené chlebíčky sa zároveň stali takpovediac ľudovým jedlom, ktoré si české aj slovenské gazdinky bez väčších problémov začali vyrábať doma vo svojich kuchyniach. Avšak namiesto lahodného šalátu sendvič začali mazať maslom či kvalitnú šunku často nahrádzali lacnou salámou. Kreativite sa však medze rozhodne nekládli a gazdinky si dokázali poradiť aj v dobách, keď police v obchodoch ponúkali výrazne obmedzený sortiment potravín. Kašlať na humry a lanýže, postačí treštia pečeň s cibuľou, paštéta, domáca nátierka… Chlebíčky sa stali neoddeliteľnou súčasťou narodeninových osláv, sviatkov, krstín, svadieb i pohrebov. Po roku 1989 sa aj v ich príprave odrazili zmeny vo vnímaní gastronómie, chlebíčky zachytili nové trendy v stravovaní, objavili sa na nich nové suroviny, často exotické a predovšetkým zodpovedajúce zdravej výžive. Nové chute a nové kombinácie im však rozhodne neublížili, o čom svedčí fakt, že Česi stále držia prvenstvo v počte druhov aj množstve skonzumovaných chlebíčkov na osobu.

Bez názvu

Foto: pixabay.com