Ak sa radíte medzi hipsterov, ktorí navštevujú len podniky, kde servírujú raw koláčiky a tekvicové latte, len pekne čítajte ďalej. Čo ak raz náhodou zavítate do krčmy a nebudete vedieť, ako sa správať? A vy ostatní si nasledujúce riadky prečítajte tiež.

Už pri obliekaní buďte obozretný. Ak si na seba dáte niečo výstredné, buďte si istý, že sa stanete terčom pohľadov plných opovrhnutia. Postarší štamgasti totiž nie sú zvyknutí na to, že do ich podniku príde chlap v obtiahnutých džínsoch a s účesom posledného samuraja. Nevytŕčať z kolektívu je v tomto prípade výhodou.

Do krčmy zásadne nevstupujte ako veľká voda. Narúšate suverénne územie chlapov, ktorí tu už prepili peniaze na kúpu auta vyššej strednej triedy. Slovo, ktoré by vás malo vystihovať, je „pokora“.

V podniku pochybnej cenovej skupiny vás, samozrejme, nikto k stolu neusadí a rozlúčte sa aj s obsluhou pri stoloch. Za barom zväčša stoja dva typy ľudí. Prvým je postarší pán, ktorý prechádza popri stoloch len pri vysypávaní popolníkov. Tým druhým je postaršia žena. Tú od krčmára odlišujú len dlhé vlasy a nutnosť močiť posediačky.

Sex on the beach? Zabudnite

Natíska sa otázka, čo si objednať. Zásadou je – nešpekulovať. Vykašlite sa na miešané drinky, ktorých názov krčmár nevie ani vysloviť a už tobôž nie pripraviť. Zvláda bavoráka a vínne striky, nič viac nečakajte. Pekne si objednajte pivo a nejaký katalyzátor, vďaka ktorému sa rýchlejšie dostanete do požadovaného stavu opitosti.

K obľúbeným liehovinám patrí, samozrejme, svätá trojica: borovička, vodka a rum. Pitie hocičoho drahšieho je už znakom toho, že nemáte v peňaženke prievan, čo zasa vedie štamgastov k myšlienke, že im zoberiete kolo.

Keď už spokojne sedíte za stolom a vychutnávate s kamarátmi europivo, máme pre vás aj zopár rád, ako sa správať v partii. Ten telefón, ktorý držíte v rukách a kontrolujete Facebook, hneď odložte. Prišli ste sa sem baviť a nie stalkovať svoju bývalú. Navyše si míňate dáta, wifi by ste totiž v krčme hľadali márne.

Ak nie ste štamgasti, nepatrí sa v krčme ani kričať. Tým si doslova koledujete o agresívnu reakciu ľudí, ktorí sem chodia už od maturity. Rovnako zabudnite na preberanie citlivých tém. Nekritizujte cirkev, lebo neviete, či za rohom nesedí fanatický uctievač Ukrižovaného so svätenou vodou a naostreným krucifixom.

Vyhýbajte sa aj nadávaniu na futbalistov a hokejistov, ktorí majú v krčmách viac priaznivcov než Ježiš. Zato na politikov môžete kydať až do chvíle, kým vďaka chľastu neprestanete artikulovať. Vyslúžite si tým uznanlivé pohľady miestnych pijanov a možno vám niektorý z nich aj kúpi pivo.

Záchody z filmu Hostel

Práve vďaka zlatistému moku budete v jednej chvíli musieť zavítať na miesto, kam aj prezidenti chodia pešo. Tomu, čo tu uvidíte, asi nebudete chcieť veriť. Hygienik by pri pohľade na pánske toalety asi spáchal samovraždu. Papierové utierky došli už mesiac po otvorení podniku a za tie roky ich nikto nedoplnil. Pisoáre sú zažltnuté a nevábne páchnu. Veľkej potrebe sa radšej vyhýbajte ako notorik Antabusu. Už len posadiť sa na misu chce poriadnu dávku sebazaprenia. No a priesvitný toaletný papier s trieskami tiež nie je žiadna výhra.

Teraz si možno hovoríte: „Prečo by som mal vôbec do nejakého pajzlu zavítať?“ V prvom rade sa tu opijete za pár eur. Skúste to v nejakom hipsterskom podniku a pohoríte. Za cenu jedného raw-bio-eko-agro drinku si v krčme kúpite tri pivá a tri poldeci. Áno, na mnohých miestach ešte stále nalievajú nefalšované poldecáky a nie žiadne „nulaštvorky“.

No a potom je tu nostalgická atmosféra. Vo vzduchu okrem cigaretového dymu a osviežovača z toaliet cítiť niečo neopísateľné. Pajzel sa na nič nehrá, neponúka faloš zabalenú do pozlátka. Jeho návštevou sa na svojom profile nepochválite. Ak ste to ale chceli urobiť, radšej doň ani nevkročte. Budete sklamaný. A vy ostatní, ktorí ste ešte v žiadnej putike neboli – skúste sa v nejakej opiť. Buď vám to učaruje, alebo už nikdy do žiadnej nevkročíte.

Foto: flickr.com, wikipedia.org