Sympatický, 34 ročný Žilinčan, ženatý, nevyštudovaný, tak trochu „momentálny“, humorne ladený, v kultúrnych kruhoch známy ako herec v 3T – Tri tvorivé tvory, ako stand-up komik v Silných rečiach Jána Gorduliča či v Pančlanjne  alebo Na facku v KC Dunaj, alebo dokonca v relácií Odveci FM. Sám o sebe tvrdí, že doteraz mal iba veľa šťastia a za herca sa nepovažuje. Tak trochu skromný milovník trápnych momentov, Juraj Šoko Tabaček.



Čo si študoval?

Gymnázium, matematická trieda tu v Žiline, ale nikdy som sa necítil ako matematik. Potom som šiel na dopravu, potom na herectvo, dva roky, neskôr som bol rok na audiovizuálnych médiách. Keď som sa chcel vrátiť na herectvo, dali ma do druháku, ktorý som už mal skončený, takže som to flákal. A potom ma vyhodili. Takže… vlastne nemám vyštudované nič. (smiech)

Ako si sa prepracoval k stad-upom?

Asi 3 roky dozadu ma Jano Gordulič oslovil, či by som neurobil stand-up. Poznal ma z 3Tčka. Vravím, fúha, neviem či mám k tomu čo povedať. Stand-up je stále na Slovensku ešte v plienkach, aj keď je to na dobrej ceste. Ja len improvizujem. Nerobím tak stand-upy ako by sa mali, mám síce nejakú hrubú kostru, ale to gro je improvizácia a presne to, čo mi napadne na mieste. Idem z brucha, podľa toho to aj tak vyzerá občas (smiech). Ja som taký momentálny.

Ako vyzeral ten prvý stand-up?

No bol som hosť, všade plagáty že Silné reči so Šokom, cítil som sa ako hviezda. Tak som dal prvý, Skauta, ten stand-up vyšiel vážne dobre, ľudia sa bavili. No a keďže som bol hosť, Jano vraví, nech dám ešte jeden. Po tom prvom úspechu som sa cítil akoby som zožral celý svet a  už tomu rozumiem. Tak som dal aj druhý, ale véééľmi zlý bol. Celkom taká hanba. Ale dobre tak, aspoň som hneď dostal po zátylku, chlapče ty sa uvedom! Takže jeden zlý a jeden dobrý stand-up. Jano Gordulič ma potom začal pravidelne volať na Silné reči, zahrnul ma do toho týmu tam a… keď sa dá, tak idem. Ten tým je tam skvelý.

Myslíš, že stad-upy majú u nás budúcnosť?

Musí mať! Nejde o nás, aj keby sa malo v tomto momente na nás zabudnúť , ten stand-up musí byť. Je to súčasť kultúry, dlhé roky, na západe je to bežné, sú divadlá, ktoré sú len na stand-upy, kluby, kde je každý večer nejaký komik. Tam táto satira, ktorá je či už spoločenská alebo politická jednoducho funguje a ľudia to majú radi. Srandy nie je nikdy dosť. Myslím, že teraz je ten čas, kedy sa to tak trochu otvára a dostáva sa to medzi ľudí. Je to formát, ktorý umožní tým ľudom zabudnúť na to, že majú hypotéku, že im doma plače dieťa alebo že nabúrali auto. Je to spontánne, prirodzené a ľudia si tam oddýchnu, tak dúfam, že je to na dobrej ceste.

Tvoje stand-upy sú živé, komunikuješ s ľuďmi, zahŕňaš ich do svojho vystúpenia, potom to má taký lepší náboj.

Je to natrénované z tých 3Tčiek. Tam je o dosť spontánne, ľudia nám dávajú témy, my hráme, improvizujeme, naučíš sa robiť s ľuďmi. Samozrejme nás porovnávajú s Patričkou, aj keď oni majú trochu iný formát. Hrali sme aj s chalanmi pár vystúpení. Ak by sme sa mali porovnať, oni sú takí divadelníci, vážne dobrí herci, majú svoj stanovený koncept, tie hry cez ktoré sa peknými profi oblúčikmi prenesú, hrajú tie postavy kadejaké. My, my sme hovadá, ktoré nemajú problém v prvej minúte zabudnúť na text a odbočiť hocikam. My sme taký momentálny (smiech). Preto mám tú prácu s ľuďmi nacvičenú, inak to ani nejde.

Dá sa z toho divadelníctva vyžiť?

Pokračovanie doteraz na manmagazin.sk nezverejnenej časti rozhovoru: Juraj „Šoko“ Tabaček: „Som čurák, ktorý mal zatiaľ iba veľa šťastia“

Dá sa z toho divadelníctva vyžiť?

Tým, že som vlastne nevyštudované hovado, tak je to také komplikovanejšie. Ale tie všetky aktivity ktoré mám, tak ako sú nastavené teraz, je to fajn. Nie som ničím špeciálny, nemám jachty ani nič, ale vyžiť sa dá.

Kto je podľa teba najlepší stand–upista? Teda okrem teba (smiech).

Okrem mňa? (smiech). Nie, nie, ja sa za stad-upistu nepovažujem, ja som len taký čurák (smiech). Ale človek, ktorého si veľmi vážim je Tomáš Hudák. Je to chalan, ktorý má v sebe humor a koncepcia, ktorou ten humor prináša na javisko je presne taká, akú má podľa ma správny stad-up mať. Má text, ktorý má napísaný, ktorý má naučený, už napísaný ten text je sám o sebe skvelý. Vie improvizovať, to je dôležité. A každú chvíľu dá fór, ktorý tam má byť a ľudia mu ho zožerú. Mám rád aj Miša Szatmáryho a aj Lujzu – to je jedna z najlepších, ak nie najlepšia ženská stad-upistka u nás. A Jano Gordulič, ten sa perfektne vypracoval, v rámci progresu je práve on na Slovensku najlepší.

1 titulná

Tvoje stand-upy sú zvláštne ešte niečím. Ty tak trochu šušleš. Ale teraz rozprávaš celkom normálne (smiech). Prečo šušleš na vystúpení?

To šušlanie je náhoda. Ale je to taká barlička, spustí mi v hlave určité pochody. Ten šušloš mi pomáha v hlave nájsť tie správne slová a myšlienky, ktoré ľudí bavia. Myslím, že je čas sa ho už zbaviť, ale zrejme som ešte nedozrel natoľko, aby sa to stalo. Už som skúšal dať stad-up bez šušlania, ale nebolo to bohvie čo. Mám ešte aj inú chybičku krásy. Na úvod vždy všetko našupujem a záver mi klesá. A malo by to byť naopak. Pracujem na tom! (smiech)

Kam chodíš na tie nápady a príhody, ktoré rozprávaš na stand-upoch?

To príde tak samo. Keď idem do Bratislavy, chodím predtým celý deň nervózny a rozmýšľam nad tým. Chodievam autom zo Žiliny do Bratislavy, zhruba dve hodinky sám. Čiže, okolo Považskej sa mi už začne niečo črtať, okolo Trnavy je to jasnejšie a do Bratislavy prídem už s nejakým názorom a s niečím – aspoň v hlave – pripraveným. Väčšina je tak zo života, že sa to naozaj stalo, kúsok prikreslené, ale základ reálny. Niektoré sú vymyslené úplne. Ale som aj z 3T zvyknutý fabulovať – akákoľvek zámienka je skvelá na to odbočiť od témy a začať tvoriť úplne iný vesmír. Celá improvizácia je o tom, odhadnúť, čo môžeš a čo už nie. Ja mám napríklad rád trápno, je to skvelý element na študovanie. Vo všetkých mojich stad-upoch sa trápno vyskytuje. Lenže medzi trápnom a hanbou je nanometrický rozdiel, treba na to dať bacha. Ale keď je trápno, že si ľudia povedia, chudák, ten to teda nedal, a ty potom z toho vykorčuľuješ, dáš jeden gag, druhý gag, ľudia s tebou idú ešte viac, pretože ti fandia, ako si sa z toho dostal. Trápno je super.

Ako by si charakterizoval svoj humor?

Ja mám hrozne rád humor, ktorý je akoby inteligentný, aj keď nedovolím si tvrdiť, že robím inteligentný humor. Robím skôr humor, ktorý ráta s tým, že ten človek, ktorý ho prijíma, je rozhľadený. Najhoršie, čo môžete urobiť je podceniť diváka a myslieť si, že ste múdrejší ako oni.

Už sa ti niekedy stalo, že si sa rozosmial a nešlo to zastaviť?

Pri stand-upoch to nie je také časté, ale keď hráme 3T, je to super. Mám rád 3T hlavne preto, že sa snažím rozosmiať kolegu. Keď už odbúram jeho, ktorý ma pozná 10 rokov a hráme spolu skoro každý deň, to je skvelé. Ľudia majú takúto prirodzenú reakciu radi.

Nemal si tendenciu skúšať naše slovenské seriály?

Ani nie, aj keď je pravda, že som si v nejakých seriáloch zahral, len epizódne postavy. Tie seriály nepovažujem za nejaké kvalitné, aj keď herci v nich sú naozaj skvelí a väčšinou to dávajú na prvú klapku, čo je úžasné. Film ma láka, ale dôležité je mať režiséra, ktorý je presvedčený o tom, že práve ja to mám hrať a vie prečo si ma vybral a potom už ma len dokopať k tomu, ako to on chce.

šoko

Ty okrem iných milión aktivít hráš v Bábkovom divadle v Žiline. Tiež tam máte svojho režiséra, ktorý s vami pracuje ako s hercami. Ako vychádzate?

Ak spĺňame, čo chce, nechá nás, ak má iný názor samozrejme nám dá zadanie a musíme to urobiť podľa neho. Režisér je pán, ktorý povie ako to chce, lebo on má celú víziu. S mojou aktuálnou predstavou sa to zhodovať nemusí.

Ty si nemal ambíciu byť režisér?

Nie, nie, vôbec nie. Myslím si, že režisér má byť rozhľadený človek, skúsený, ktorý sa vyzná v ľuďoch, má veľa naštudované a napozerané a každý krok si vie obhájiť nie len pred sebou, ale najmä pred hercami.

Keby si nebol hercom, čím by si bol?

Vždy som si myslel, že lesník (smiech). Odmalička som si to hovoril, že budem kdesi zahrabaný medzi čečinou a bude mi dobre. Mám veľmi rád prírodu.

Okrem herectva a stand-upov ešte aj moderuješ. Čo ti je srdcu najbližšie?

Moderovanie ako také je pre mňa taká pridaná hodnota. Sú za tým ale koruny, takže kde- tu moderujem. Divadlo je vec, ktorá ma posúva, dá sa tam viac profilovať. Neviem presne odpovedať na to, kam by som sa vybral, ale stand –up ma fakt zaujíma, aj keď ho robím teraz menej. Všetkého tak akurát a nejako sa to vyprofiluje časom. Na to, aby bol človek hercom, musí mať dve hlavné vlastnosti: musí byť dostatočne drzý, aby vyšiel na javisko a musí vedieť ustáť svoju trápnosť. Ostatné príde časom.

5 RÝCHLYCH OTÁZOK

Na čom si závislý? – Na cigaretách a na spätnej väzbe.

Obľúbená se*uálna poloha? – Tak trochu zboku, nazvime to „bokovka“. (smiech)

5 zlých vlastností? – Absencia pevnej vôle, lenivosť, som ľudomil (čo nie je dobre), málo čítam a som egoista.

Posledná dobrá kniha, ktorú si čítal? – Syndróm E.

Keby si sa mal zhodnotiť jednou vetou? – Som čurák, čo mal zatiaľ iba veľa šťastia.

  • Kat

    veriim, ze v tlacenej verzii opravili „my sme taký momentálny“ :O co ma korektura prazdniny?

    • Ondrej

      Ahoj Kat. Určite by sa to nemalo stávať, no pri každomesačnom zhone a všetko „rýchlo rýchlo“ aby to bolo 1) najlepšie 2) najkrajšie 3) najaktuálnejšie, sa stane aj takýto výčin tlačiarenského škriatka. Ako malou útechou nám môže byť, že zďaleka nie sme jediný časopis ani noviny, kde sa to deje tiež. Budeme si však dávať veľký pozor do budúcna. Ale ako vieš, kto robí, robí aj chyby… Ďakujeme za pochopenie.