Každého zadaného človeka občas napadne, ako je možné, že svoju partnerku ešte nezabil alebo prečo je práve s ňou (priznajte si, koľkokrát si to do týždňa poviete). Ale prečo hneď rozchod, nevera, rozvod alebo spoločné prežívanie len kvôli zvyku alebo rodine (deťom)? Čo je teda zle?



 

Inšpirácia u staršej generácie

Keď sa pozrieme na staršie páry, vidíme, že sú spolu cez 40 rokov. A aj keď si vždy priznajú, že nie všetky ich spoločné roky boli ideálne, vydržali každú hádku, rozpor či nedorozumenie. Nepozerali na to, či ich vzťah má cenu. Jednoducho to dali a vydržali! Prečo oni áno a my nie?

stary_par

Prichádzajú nám na rozum len tri možnosti:

Sme rozmaznaní

Máme všetko, na čo si spomenieme. V kinách super filmy, v obchodoch dostatok tovarov, na internete vymoženosti vo forme rôznych služieb, stovky či tisícky príležitostí študovať, cestovať, pracovať… Sme rozmaznaní a nevieme znižovať zo svojich požiadaviek. Každý mladý človek chce byť šťastný, mať prácu, mať dobrý príjem, robiť, čo ho baví atď. a z každej z tých vecí chce pre seba vyťažiť maximum, aby mohol povedať, že je spokojný a nič neľutuje. A maximum chceme i od lásky, teda od partnerky (resp. všeobecne od partnera). Akonáhle je naša polovička len málinko „kazová“, máme tendenciu chcieť náhradu, presne tak, ako keď reklamujeme rozbitý smartfón alebo televíziu.

Sme leniví

Je to taký paradox. V práci tvrdo makáme, bojujeme o kariérny postup, chodíme na kurzy. Potíme sa v posilňovniach, aby i naše telá boli dokonalé. Akonáhle ale príde na vzťahy, sme leňoši. Makáme na všetkom možnom, ale na partnerstve nie, lebo máme pocit, že to by malo fungovať akosi samovoľne a bez snahy. No vzťah treba brať ako živý organizmus, o ktorý sa treba starať, kŕmiť ho, maznať sa s ním, zdokonalovať ho.

Veľa premýšľame

V minulosti sa z toho nerobila taká veda, nemusíme si klamať. Dvaja ľudia sa stretli, zamilovali sa do seba, potom sa vzali, mali deti a pri troche šťastia to spolu vydržali až do diamantovej svadby. Nehovoríme, že nie je dobré pristupovať k láske trochu s rozumom, ale všetkého veľa škodí. Občas je potrebné do niečoho skočiť tak trochu po hlave, bez rozmýšľania, jednoducho to risknúť. Pretože kto nič neskúsi, nič nezíska. A kto veľa myslí, nemá na lásku čas…