Zatiaľ čo my počas dušičiek chodíme na hroby zapaľovať sviečky a pokladať vence, v indonézskej obci Troja počas festivalu zvaného Ma nene vykopávajú svojich mŕtvych. Čo môže byť pre nás úplne netradičné, je u nich veľkým prejavom úcty ku svojim predkom. Svojich mŕtvych sa neboja, stále sú súčasťou rodiny.

Keď v rodine niekto zomrie, nepochovajú ho hneď. V nižších triedach strávi človek ešte niekoľko týždňov s blízkymi, vo vyšších to môžu byť mesiace aj roky, kým ho s patričnou gráciou pochovajú. Všetko závisí od finančnej stránky rodiny pretože starostlivosť o mŕtveho aj samotný pohreb je veľkou peňažnou záťažou, vďaka ktorej sa môžete zadĺžiť na celý život.

Festival sa koná každé tri roky a iba počas neho môže byť otvorená hrobka a preukázaná láska a úcta k zosnulým. Cely ceremoniál sa začína obrovskými jatkami. Ľudia zhromažďujú čo najväčší počet byvolích rohov, pretože čím väčší počet rohov sa okolo ich domu nachádza, tým vyššie je postavenie nebohého. Okrem toho veria, že byvoly sú akýsi prevádzači na druhý svet.

Následne vykopú svojich predkov, umyjú ich a oblečú do moderných šiat. Niektorí dostanú nové okuliare či pokrývku hlavy. Počas celého festivalu trávia čas s mŕtvymi, dokonca ich vezmú naspať domov. Dostanú svoju izbu v dome, ba aj pravidelné jedlo, vodu a zúčastňujú sa modlitieb. Aby si uchovali pamiatku na milovaných, fotia sa s nimi. Trójania totižto veria, že ľudia skutočne neumreli, ale označujú ich za „osoby ktoré len spia“ alebo „sú choré“.

Obrad trvá niekoľko dní, po ktorom svojich blízkych vrátia na ich miesto odpočinku. Vždy by to malo byť miesto, kde sa nebožtík narodil alebo strávil väčšinu svojho života. Problém nastáva, keď sa napríklad manželia rozhodnú, že chcú byť pochovaní spolu ale nepochádzajú z rovnakej oblasti. Takéto osoby, ktoré nie sú pochované na správnom mieste, sa označujú za „stratené osoby“ a je to aj porušenie lojality voči svojej rodine. Ak niekto zomrie počas cestovania na dlhej ceste, všetci by mali cestovať na miesto, kde skonal a odprevadiť jeho dušu do dediny.

Pre malé deti je zas pohrebiskom obrovský vyhĺbený strom. Nazývajú sa aj „deti stromov“. Sú zabalené do tkaniny a uložené do stromu, pretože miestni veria, že duša dieťaťa sa spojí so stromom a ten všetko zahojí.

Zdroj: YouTube.com – kanál National Geographic, Top planetoid

loading...

KOMENTÁRE

Please enter your comment!
Please enter your name here