Na každej tvári okrem nosa, pier, očí a pár je*ákov existuje vec, ktorá sa volá obočie. Takmer každá žena, dievka a v dnešnej dobe už aj škôlkárka si ho upravuje tak, že si ho vytrháva do vopred premysleného tvaru. Pardón vytrhávala. Dnes si ho jednoducho vytrhajú tak, že si ho potom musia dokresliť. Na čo je to dobré? Asi na nič. Ale čo je najhoršie, momentálne si ho vytrhávajú aj „muži“.



Keď nemám auto a ani motorku (a žiadna frajerka ma nečaká v Prešporku), tak na presun z bodu A do bodu B musím využiť hromadnú dopravu. Takto to funguje u veľa ľudí a nielen u mňa, ale neviem prečo, vždy keď musím niekam ísť, tak sa tak rozhodne aj polka spoluobčanov mesta, kde žijem. Je potom zaujímavé sledovať niektoré stvorenia, čo sa vyskytujú v hromadnej doprave, ale vždy sa pozastavím nad tým, že ako si niekto dokáže doslova vyholiť obočie, aby si ho potom následne dokreslil. U 13-ročných k*rvičiek som si na to už akosi zvykol, ale na to, že to praktikujú aj stvorenie mužského pohlavia, ma dorazilo.

Minule som si tak cestoval za jedným starým známym, keď tu zrazu do autobusu nastúpilo chalanisko, čo vyzeralo jak keby ho trhali psi, na hlave štica ako Sagan z reklamy na  ružového operátora, ale čo ma najviac zarazilo, bolo jeho obočie. Dokreslené, že to priam až kričalo ako tenorista, keď si privrie gule do šuflíka. No proste chalanisko jak maliarsky štetec pokurovaný s hokejkou. Na jednu chvíľu mi napadlo, že on bude asi architekt. Nie asi, ale určite to bol architek, pretože na to, aby tá paródia na obočie vyzerala tak ako vyzerala, potreboval pravítko, uhlomer a kadejaké halanparty, podľa ktorého si to obočie naniesol na ten rapavý ksicht.

Aby toho nebolo málo, chalanko mal zjavne na tváričke aj makeup, lebo som nevidel rozdiel medzi ním a tou zmrzlinou na paličke s arašidmi zaliatou bielou čokoládou. V tom momente som sa začal len modliť, aby sa nepostavil vedľa mňa, lebo som mal na sebe akurát krásne biele tričko a kebyže si autobusár povie „Jeb*m na to, tu zelenú nestihnem“ a skočí na brzdu, tak by som mal celý deň na tričku jeho fotku. A to som ako vážne, ale fakt seriózne vážne nechcel.

No ale tak som si povedal, že sa nebudem ďalej pohoršovať nad tou karikatúrou mladého muža. Bol to pre mňa obyčajný bu*erant, ktorý svoj východ ponúka aj ako vstup. Prichádzala moja konečná. Už som sa tešil, ako vystúpim z toho autobusu, ktorý sa zmenil na geriatriu a ako tak pozerám na zastávke stála taká kočka, že ona isto onanovala pred zrkadlom, alebo aspoň na svojej fotke. No proste šupa žena. Ako som vystupoval, pokukoval som po nej a ona sa pozerala mojím smerom. Vtedy mi začali hrať v hlave všetky hormóny, hlavne keď sa usmiala mojím smerom (toto celé trvalo asi 3 sekundy, ale ja som si to spomalil asi na dve a pol hodiny). Konečne som vystúpil a aj som rozmýšľal, že sa vyseriem na kamaráta a pozvem ju na kávu. Ale v tom momente šok, infarkt, mozgová mŕtvica a rakovina očí. Ona tam čakala na neho. Na koho? Na tú paródiu na nositeľa penisu.

„Ten bu*erant škaredý!“ povedal som a prial som si vtedy oslepnúť, zabudnúť a nevidieť to, čo som videl. Zas a znova mi hlavou išli myšlienky, že kde sa stala chyba. Začal som si nahovárať, že prichádza koniec sveta, póly sa prevrátili, peklo zamrzlo a pozorne som začal počúvať okolie, či nezačujem trúbiť anjelov apokalypsy, a v chvíločke som si začal fakt myslieť, že iluminato zaviedlo nový svetový poriadok, v ktorom budú takéto kreatúry mať tie najkrajšie ženy.

PS: Kto mi odpovie na otázku „Čo sa to v dnešnej dobe ku*va deje“ a pošle sms v tvare „ste je*nutí (a vašu odpoveď) na čislo 158, vyhrá luxusný pobyt v Leopoldove. Zn. Zážitok, na ktorý váš anál nezabudne :D

KOMENTÁRE

Please enter your comment!
Please enter your name here