Pije sa na celom svete a Slováci nezaostávajú. Niektorí majú vo zvyku skočiť si na pivo po náročnom pracovnom dni, iní relaxujú večer pri pohári vína, oslavy a víkendové akcie bez alkoholu si snáď ani neviete predstaviť, že? V súvislosti s vaším vzťahom k metle ľudstva existujú štyri základné stupne – abstinent, konzument, pijan a alkoholik.



15 poldeci denne a ranné dúšky

„Tá stupnica je trochu na zasmiatie, pretože vôbec nevystihuje skutočnosť. Podľa nej je abstinent človek, ktorý za celý život nevypije ani kvapku alkoholu, konzument vypije v priebehu mesiaca jedno pivo, alebo dve deci vína, alebo pol deci 40-stupňového alkoholu. Pijan vypije tú istú dávku za týždeň, alkoholik ešte viac. Keď si predstavíme, koľko alkoholu sa u nás spotrebuje, môžeme povedať, že podľa tejto stupnice by bolo 90 percent ľudí označených za alkoholikov,“ zamyslel sa abstinujúci alkoholik Pavol. Podľa neho závislosť nesúvisí len s tým, koľko toho vypijete. Človek závislý na alkohole má totiž prekonanú istú toleranciu a tá je u každého iná. Ale o intenzívnom pijanstve môžeme hovoriť pri 15 poldeci, alebo 15 pivách, alebo troch litroch vína denne. Ďalším znakom ťažkého alkoholizmu sú ranné dúšky, to znamená, že neviete fungovať bez toho, aby ste sa nenapili, lebo organizmus už drogu potrebuje. To sú stavy, ktoré ťažkí závisláci dobre poznajú.

Anglosaský a románsky typ závislosti

Pochopili sme to tak, že niekto môže piť v podstate celý život, ale keďže má akúsi vnútornú stopku, alkoholik sa z neho nemusí stať. „Áno, niekto môže konzumovať alkohol celý život a alkoholikom nebude. Lebo má istú hranicu, za ktorú nepôjde. A naopak, niekto sa stane alkoholikom za pomerne krátky čas, ani nevie, ako do toho spadne,“ potvrdil abstinujúci alkoholik. Ozaj, vedeli ste, že existuje anglosaský a románsky typ závislosti? Na Slovensku prevláda ten anglosaský, ktorý charakterizuje konzumácia piva a tvrdého. Románsky typ závislosti je zase bežný v Španielsku, Taliansku a ostatných južných krajinách. Tam sú ľudia závislí na víne, ktoré v podstate odmlada pijú k raňajkám, obedu, k večeri. Paradoxne, len málokedy sa opijú. Vráťme sa však k našim „Anglosasom“. Máloktorý z nich si dokáže priznať, že sa prechľastal k ťažkej závislosti.  Tá so sebou prináša sociálne dôsledky, devastuje vzťahy, spôsobuje nepokoje v rodine, ovplyvňuje pracovnú kariéru, človek chradne psychicky aj fyzicky.

Žena s vínom

 

Liečenie na Prednej Hore a ďalší pád na dno

Podobne bol na tom Pavol pred absolvovaním prvého protialkoholického liečenia. Už viac ako desať rokov abstinuje, no je si vedomý toho, že zďaleka nemá vyhraté. Dvakrát to totiž nezvládol a do alkoholického pekla spadol zas. „Veľkou psychickou oporou je pre mňa členstvo v klube abstinujúcich alkoholikov. My musíme mať stále na zreteli, že stačí jedno pošmyknutie a sme opäť na dne. Skoro každý jeden preliečený alkoholik sa pokúša piť kontrolovane, lenže u závislého nič také nefunguje. Jednoducho nemá šancu nad alkoholom vyhrať, ani s ním remízovať, môže len prehrať. Stačí jeden štamperlík, čo je štartovacia dávka, a dôjde k recidíve,“ varuje Pavol. Dobrou správou je, že pokiaľ si alkoholik úplne nezdevastoval zdravie, po vyliečení môže žiť plnohodnotným životom bez akýchkoľvek následkov, aj psychika sa dá dať do poriadku. Z celospoločenského hľadiska je však úplne resocializovaný po šiestich rokoch abstinencie. Až vtedy ho začne spoločnosť vnímať ako spoľahlivého a plnohodnotného človeka.

Alkoholici nenávidia sami seba

Možno sa budete diviť, ale Pavol svojich kamarátov z klubu abstinujúcich alkoholikov charakterizoval ako veľmi dobrých, inteligentných ľudí, ale, bohužiaľ, nespoľahlivých. Často trpia práve pre tú svoju dobrotu, majú rôzne mindráky, sú frustrovaní, nezriedka nenávidia sami seba. Podobne sú vraj na tom napríklad gambleri či workoholici. „Každá závislosť je utrpením, rozvracia rodiny, spôsobuje tragédie, neraz vedie k samovraždám. Takže by som to nezužoval výlučne na alkohol,“ podotkol Pavol. Na otázku, v čom sa zmenil jeho život, odkedy abstinuje, reagoval: „Keby mala byť abstinencia jediným mojím životným cieľom, bolo by to nešťastie. Abstinenciu vnímam ako prostriedok k dosiahnutiu vyššej kvality života. Človek musí vedieť aj abstinovať. Keby som bez alkoholu trpel a cítil sa frustrovaný, asi by som abstinovať nemohol. Ale mne abstinencia neprináša žiadne problémy, strasti, nemám pocit, žeby som trpel. Akurát keď dostanem slinu, musím si uvedomiť, že už som dvakrát podľahol a nezvládol som to, tak si jednoducho nedám.“

Pivo

Problém nie je alkohol, ale následky, ktoré pitie prináša

Zatiaľ sme sa ešte stále nedopracovali k jednoznačnej odpovedi na otázku, ako človek zistí, že už nie je konzumentom, ale alkoholikom. „Je to individuálne, lebo každý človek má iný strop tolerancie na alkohol. Niekto ho dosiahne po piatich rokoch, niekto po päťdesiatich, niekto nikdy. S človekom, ktorý už spadol na dno, alkohol totálne zametá, nevie si rozkázať, bez odbornej pomoci sa z toho nedostane. Hádam najspoľahlivejším ukazovateľom sú kvôli alkoholu narušené sociálne, pracovné a rodinné vzťahy, ktoré alkoholik nevie riešiť inak ako zase len alkoholom. Keďže alkoholik nevie fungovať bez toho, aby sa nenapil, typickým príznakom závislosti sú už spomínané ranné dúšky. Ďalším signálom je, že človek počas vykonávania akejkoľvek, či už fyzickej alebo duševnej činnosti, myslí len na to, ako čím skôr dokončiť prácu a ísť sa napiť,“ vysvetlil Pavol a dodal, že problémom nie je samotné popíjanie alkoholu, ale následky, ktoré so sebou prináša. Ťažko doliehajú na rodinu, najbližšie okolie, ale aj na samotného alkoholika, ktorý trpí fyzicky aj psychicky.

Foto: Pixabay.com