V Českej republike prebehli v sobotu 14. mája veľkolepé oslavy. Nie je sa ani čomu diviť, keďže Česi oslávili jedno z najvýznamnejších výročí svojej histórie. 14. mája 1316, teda presne pred 700 rokmi, sa narodil v Prahe „Otec vlasti“, Karol IV.



Karol sa narodil ako prvorodený syn českému kráľovi Jánovi Luxemburskému a jeho manželke Eliške Přemyslovně. Nenarodil sa však na Pražskom hrade, ale v dome  „U Štupartů“ blízko kostola sv. Jakuba. Pražský hrad bol v tej dobe v schátranom stave a neobývateľný. Narodený chlapec bol pokrstený pod menom Václav.

Už Václavovo detstvo nebolo jednoduché. Jeho otec, ako jeden z najväčších rytierov stredoveku, bol neustále so svojim vojskom na vojenských výpravách, čím odoberal zo svojho kráľovstva obrovské finančné prostriedky. Aby ich získal aj inou cestou, dával do zástavy hrady a mestá. Jeho matka vedela, že by odbojná šľachta radšej videla na tróne človeka z rodu Přemyslovců a dávala to Eliške najavo. Ján si však veľmi rýchlo uvedomil, že sa chystá možné nahradenie svojim synom, a tak Elišku s chlapcom radšej uväznil. Karol bol, aj keď krátko, väznený na hrade Loket. Eliška zomrela v roku 1330.

V roku 1323 bol Václav poslaný na výchovu do Francúzska, kde bol birmovaný a prijal birmovné meno Karol, ktoré mu už do smrti zostalo ako hlavné meno. Tu sa naučil po francúzsky a latinsky. Jeho učiteľom bol Pierre de Rossies, ktorý sa neskôr stal pápežom Klementom VI.

V roku 1330 ho otec povolal do Talianska, aby tu udržiaval panstvá, ktoré Ján vybojoval. Prvýkrát sa naňho usmialo šťastie v Pávií, pretože medzitým, čo sa nachádzal na omši, nečakali jeho blízki ľudia naňho a chceli začať hostinu. Keď však prví stolovníci ochutnali, padli mŕtvi na zem. Jedlo bolo otrávené. Vraždu mal spáchať človek blízky Azzovi Viscontimu.

V roku 1332 vybojoval svoju prvú bitku a bol pasovaný na rytiera. V roku 1333 sa po prvý raz ukázali jeho staviteľské a organizačné schopnosti, keď nechal vybudovať pevnosť a mestečko Montecarlo.

V roku 1333 Karol odišiel do Čiech. Požiadali ho o to českí páni, ktorí sa za ním vybrali do Merrana. Aj keď Karol v detstve vedel po česky, teraz vedel len po nemecky, latinsky a taliansky. Po česky sa musel znova naučiť. Keď v októbri dorazil do Čiech, nemal žiadne právomoci. Po príchode do Prahy musel bývať v rôznych meštianskych domoch, keďže hrad bol stále zničený. Jeho otec mu dáva titul „Markrabě moravský“, čím sa stal Karol akýmsi reprezentantom kráľa a zároveň jeho „spoluvládcom“. Začal vykupovať hrady, ktoré dal do zástavy jeho otec, a púšťať sa do rekonštrukcie Pražského hradu, kam v roku 1334 dorazila jeho prvá žena, Blanka z Valois.

Karolovým najväčším súperom bol Ľudovít IV. Bavor, kráľ a cisár Svätej ríše rímskej, s ktorým v roku 1335 začal spory o Tirolsko. V tomto roku však prišlo k dôležitej udalosti. Vo Vyšehrade došlo k dôležitému stretnutiu uhorského kráľa Karola Róberta, českého kráľa Jána Luxemburského, jeho syna Karola a zástupcov z Poľska. Ján sa v podpísaných dohodách vzdal nároku na poľský trón, za čo dostal Sliezsko a finančné vyrovnanie.

Nedôvera a spory medzi otcom a synom sa vyostrovali. V sporoch ich podporoval hlavne Ľudovít IV. Ján dokonca nechal vyhnať Blanku z Prahy do Brna a priviedol si novú manželku Beatrix Bourbonskú, ktorá však musela na nátlak českej šľachty odísť.

Tu prichádza k ďalšiemu šťastiu v jeho živote, keď sa mu pri návrate do Tirolska z Litvy podarilo utiecť zo zajatia Benátskych pirátov.

V roku 1344 došlo k vytvoreniu pražského arcibiskupstva Klementom VI. Tento rok sa začína aj stavba Katedrály svätého Víta. Vďaka pápežovi v roku 1346 pri meste Rhens prebehla voľba kurfistami na kráľa Svätej ríše rímskej ako akcia proti Ľudovítovi IV. Bavorovi. Zvoleným kráľom sa stal Karol. Ten sa v roku 1346 zúčastnil slávnej bitky pri Kreščaku, kde zahynul jeho už slepý otec Ján. Po jeho smrti sa stal Karol českým kráľom. V rámci svojej korunovácie za českého kráľa nechal zhotoviť Svätováclavskú korunu, inak štvrtú najstaršiu korunu v Európe. V roku 1347 zomrel aj Ľudovít IV. Bavor pri love na medvede.

koruna

Rok 1348 z Karola IV. urobil neskôr legendu. Začal prestavovať Prahu, konkrétne sa pustil do stavby Nového Města pražského či do stavby hradu Karlštein a Karlovho mostu. K stavbám pozval architektov z Talianska, ku ktorým sa pridali aj učenci. Karol tiež založil Univerzitu Karlovu.

V roku 1349 bol korunovaný za cisára Svätej ríše rímskej v Aachene.

V roku 1356 vydal Zlatú bulu Karola IV. Určil, ako sa má voliť cisár Svätej ríše rímskej, no hlavne zakotvil, aby prvé miesto medzi kurfirstmi mal český kráľ. Aj pre neho určil, ako sa má dostať na trón. Nástupca musel byť odsúhlasený snemom a nesmel byť dosadený cisárom. Tým sa najviac dokázalo, aká veľká bola jeho láska voči Českému kráľovstvu.

V roku 1367 dosiahol, aby sa pápež vrátil z Avignonu do Ríma, aj keď sa pápež Urban V. neskôr radšej sám vrátil do Avignonu.

Od roku 1376 trápil Karola zlý zdravotný stav. Už na stretnutí z francúzskym kráľom Karolom V. musel byť nosený na nosidlách. Zomrel na zápal pľúc 29. novembra 1378 na Pražskom hrade. Jeho pohrebu sa zúčastnili tisíce ľudí. Zanechal po sebe syna Václava, ktorý sa stal Václavom IV., českým kráľom. Mal štyri manželky. Prežila ho len Alžbeta Pomoranská z Poľska, v Čechách známa pod menom Eliška. Karol bol pochovaný v katedrále sv. Víta. Počas jeho pohrebu mal smútočný prejav aj Vojtěch Raňkův z Ježova, profesor z univerzity v Sorbonni, ktorý ho po prvý raz nazval „Otcom vlasti.“

Tento prívlastok mu už zostal naveky, a to oprávnene. Len vďaka tomuto mužovi sa z Čiech stal silný a prosperujúci štát na mape vtedajšej Európy a z Prahy metropola, ktorej pompéznosť jej už vtedy závideli okolité mestá.

Celý rok 2016 sa oslavuje rôznymi akciami, prednáškami, výstavami, dokumentárnymi filmami a aj filmami o narodení a živote Karola IV. Najväčší vrchol osláv bol však práve 14. mája. Súčasťou osláv bolo vystavenie Svätováclavskej koruny, zhotovenej Karolom IV., počas slávnostnej omše v katedrále svätého Víta.

Foto: korunovacni-klenoty.cz, ceskatelevize.cz, divadlo.cz

KOMENTÁRE

Please enter your comment!
Please enter your name here