Takmer pred rokom sa miliardár pochybnej povahy (a ešte pochybnejšieho účesu), Donald Trump, nechal počuť, že sa plánuje stať novým americkým prezidentom. Výsmech komentátorov a politológov však nedávno vystriedalo zdesenie a urýchlené nakupovanie leteniek do Kanady, keď Trump v podstate vyhral primárky a Republikáni ho budú musieť nominovať na svojho oficiálneho prezidentského kandidáta.



Trump v sebe za uplynulý rok objavil čudesnú superschopnosť povedať čo najhlúpejšie veci s tým, že mu voličov neubudlo, ale práve naopak, pribudlo. Absurdnosť za absurdnosťou, Američania ho žerú. A kým nemá kódy od nukleárnych zbraní, tak to využime a aspoň sa na nich zasmejme.

„Postavím veľkú stenu – a nikto nestavia steny lepšie ako ja, verte mi. Postavím skvelú, veľkú stenu na našej južnej hranici a donútim Mexiko, aby za ňu zaplatilo. Pamätajte na moje slová!“

Mexiko sa síce už vyjadrilo, že („prekvapivo“) za Trumpovu stenu platiť nebude, to ho však neodradilo a tento svoj výrok často a hlasno opakuje. A vraj nebude len praktická, ale aj pekná, lebo ju možno raz po ňom pomenujú.

„V New Yorku mrzne a sneží – my globálne otepľovanie potrebujeme!”

Ale ono… ono to tak… ono to tak nefunguje…

„Moje prsty sú dlhé a krásne, a ako bolo dobre zdokumentované, takisto aj rôzne iné časti môjho tela.“

Prečo? Ja len… prečo?!

Donald Trump
Karikatúra (možno) budúceho prezidenta

„Nikdy som nevidel chudého človeka piť diétnu kolu.“

Poznáte ten Platónov ideál kráľa-filozofa? Podľa všetkého sme niekde cestou dejinami museli strašne zle odbočiť…

„Mohol by som sa postaviť do stredu piatej avenue a strieľať ľudí a aj tak by som neprišiel o voličov.“

Ibaže by si zastrelil niekoho, kto ťa chcel voliť. Šach-mat.

„Ak Hillary Clintonová nevie uspokojiť svojho manžela, ako uspokojí Ameriku?“

Logika nepustí.

„Má veľmi peknú figúru. Ak by Ivanka nebola moja dcéra, možno by som s ňou chodil.“

… z príručky „Ako dať vlastnému decku komplexy“.

Foto: Flickr.com